VYHLÁŠKA
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
z 23. mája 2005,
prípustné odchýlky a limitné hodnoty pre hospodárske hnojivá
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa §
17 písm. b) zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení zákona č. 555/2004 Z. z. (ďalej len zákon ) ustanovuje:
§ 1
Táto vyhláška upravuje:
a) typy hnojív, zloženie, balenie a označovanie hnojív, rizikové prvky, ich
limitné hodnoty pre jednotlivé skupiny hnojív, prípustné odchýlky a limitné
hodnoty pre hospodárske hnojivá,
b) odber vzoriek hnojív,
c) analytické metódy skúšania hnojív a vegetačné (biologické) skúšky hnojív.
§ 2
Typy hnojív, pôdnych pomocných látok a pestovateľských substrátov
podliehajúcich certifikácii hnojív sú uvedené v prílohe č. 1.
§ 3
(1) Požadované hodnoty ukazovateľov kvality hnojív, pôdnych pomocných látok a
pestovateľských substrátov podliehajúcich certifikácii hnojív sú uvedené v
prílohe č. 2.
(2) Rizikové prvky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť vlastnosti pôdy alebo
kvalitu produkcie, alebo potravinový reťazec, sú kadmium (Cd), olovo (Pb),
arzén (As), ortuť (Hg), chróm (Cr), nikel (Ni), zinok (Zn), meď (Cu) a selén
(Se); ich limitné hodnoty sú uvedené v prílohe č. 3.
(3) Rizikové látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť vlastnosti pôdy alebo
kvalitu produkcie, alebo potravinový reťazec, sú polyaromatické uhľovodíky (16
zlúčenín), benzo(a)pyrén, minerálne oleje NEL (C5 C40), polychlórované bifenyly
PCB (kongenéry: 28, 52, 101, 118, 138, 153, 180) a fluorované dioxíny; ich
limitné hodnoty sú uvedené v prílohe č. 4.
(4) Humánne patogénne organizmy sú koliformné baktérie, Streptococcus,
Salmonella Sp. a humánne črevné parazity.
(5) Prípustné odchýlky od obsahu živín deklarovaného výrobcom, ich foriem a ich
súčtu ustanovuje osobitný predpis.1)
(6) Ak sú údaje uvedené ako maximálne alebo minimálne alebo ak je uvedené ich
rozmedzie, odchýlky nie sú povolené. Rozsah odchýlok berie do úvahy
neovplyvniteľné chyby vznikajúce pri výrobe, odbere vzoriek alebo pri chemickej
analýze kontrolovaných vzoriek.
(7) Kladné odchýlky v zložení zrnitosti a v obsahu živín sa neberú do úvahy, ak
ide o hlavné frakcie a základné živiny.
(8) Chelatotvorné činidlá ustanovuje osobitný predpis.2)
§ 4
(1) Balené hnojivá majú označenie uvedené na obale alebo na štítku, ktorý je s
obalom pevne spojený.
(2) Voľne uložené hnojivá majú označenie uvedené v sprievodnej dokumentácii.
(3) Údaje o obsahu živín, obsahu jednotlivých foriem a rozpustnosti živín sa
uvádzajú v hmotnostných percentách s presnosťou na jedno desatinné miesto; vo
viaczložkových hnojivách v poradí dusík, fosfor a draslík.
(4) Označenie živín slovne a chemickými symbolmi ustanovuje osobitný predpis.3)
(5) Hmotnosť alebo objem uvedený v označení je čistá hmotnosť alebo čistý
objem.
§ 5
(1) Odber vzoriek výrobku zahŕňa odber čiastkových vzoriek, vytvorenie
súhrnných vzoriek a konečných vzoriek, uchovávanie a označovanie konečných
vzoriek.
(2) Na odber vzoriek sa používa, ak ide o
a) tuhé výrobky, mechanické zariadenie výrobcu určené na odber vzoriek
výrobkov, ktoré je v pohybe alebo ktorým sa pri odbere pohybuje, alebo
vzorkovače, a to rúrkové, ploché lopatky a špirálové vzorkovače vhodné z
hľadiska veľkosti vzorkovacieho celku a častíc výrobku,
b) kvapalné výrobky, vzorkovacia pumpa, vzorkovacia trubica so spodným uzáverom
a vzorkovacia nádoba.
(3) Na delenie vzorky sa používa delič; výnimočne sa vzorka delí kvartáciou.
(4) Pomôcky na odber vzoriek nesmú byť z materiálu, ktorý môže ovplyvniť
kvalitu vzorky.
(5) Pomôcky na odber vzoriek, pracovné plochy a zberné nádoby na odber vzoriek
musia byť čisté a suché.
(6) Ak je vzorkovací celok veľký alebo uložený takým spôsobom, že z neho
nemožno odobrať jednotlivé čiastkové vzorky, za vzorkovací celok sa považuje
len tá jeho časť, ktorá umožní odber čiastkových vzoriek.
(7) Hmotnosť čiastkovej vzorky odobranej z voľne uložených výrobkov, balených
výrobkov s hmotnosťou obsahu nad 50 kilogramov alebo s objemom nad 50 litrov
musí byť najmenej 200 gramov okrem čiastkovej vzorky odobranej mechanickým
zariadením z pohybujúceho sa výrobku.
(8) Najmenšie počty čiastkových vzoriek podľa druhu výrobkov a veľkosti partie
ustanovuje osobitný predpis.4)
(9) Čiastkové vzorky sa odoberajú náhodne z celého vzorkovacieho celku.
Hmotnosť alebo objem odobraných čiastkových vzoriek je približne rovnaký.
(10) Vzorkovací celok tuhých výrobkov nebalených alebo v obaloch s hmotnosťou
obsahu nad 100 kilogramov sa rozdelí na približne rovnaké časti a z každej sa
odoberie najmenej jedna čiastková vzorka.
(11) Z vybraného balenia tuhého výrobku s hmotnosťou obsahu 100 kilogramov a
menej sa vzorka odoberie rúrkovým vzorkovačom alebo sa získa opakovaným delením
celého obsahu balenia.
(12) Z kvapalného výrobku sa čiastková vzorka odoberie po rozmiešaní, z
emulzií, suspenzií a kašovitých zmesí iba z prúdu tečúceho výrobku.
(13) Z čiastkových vzoriek odobraných z jedného vzorkovacieho celku sa vytvorí
jedna súhrnná vzorka. Z každej súhrnnej vzorky alebo z každej redukovanej
súhrnnej vzorky sa vytvoria najmenej tri konečné vzorky.
(14) Hmotnosť konečnej vzorky tuhých výrobkov je najmenej jeden kilogram, objem
kvapalných výrobkov je najmenej jeden liter.
(15) Ak je hmotnosť obsahu balenia menšia ako jeden kilogram, konečnú vzorku
predstavuje jedno balenie alebo súbor viacerých balení.
(16) Ak súhrnná vzorka obsahuje zhluky, roztlačia sa a opäť sa spoja so
súhrnnou vzorkou. Na stanovenie veľkostí častíc sa použije pôvodná súhrnná
vzorka.
(17) Konečné vzorky uchováva v čistých, suchých, vodotesných, vzduchotesných a
uzavierateľných obaloch vyrobených z materiálov, ktoré neovplyvnia ich kvalitu,
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ďalej len kontrolný ústav
) šesť mesiacov od vyhotovenia protokolu o odbere vzorky. Po uzavretí obalu sa
uzáver opatrí plombou, pečaťou, uzavieracími páskami alebo kombináciou týchto
prostriedkov tak, aby nebolo možné obal otvoriť bez poškodenia.
(18) Na obal konečnej vzorky sa pripojí štítok s týmito údajmi:
a) názov a typ výrobku,
b) meno, priezvisko, bydlisko a identifikačné číslo fyzickej osoby alebo obchodný
názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ktorá výrobok dodala,
doviezla alebo vyrobila,
c) dátum a miesto odberu vzorky,
d) číslo protokolu o odbere vzorky.
§ 6
Chemické rozbory výrobkov sa vykonávajú postupmi, ktoré ustanovuje osobitný
predpis, 5) a postupmi, ktoré sú uvedené v prílohe č. 5.
§ 7
(1) Vegetačné (biologické) skúšky sa vykonávajú na poli, v skleníku, vo
vegetačnej hale alebo v laboratóriu.
(2) Výrobok sa testuje na tých rastlinách, pre ktoré je určený.
(3) Z charakteru a deklarovaného spôsobu použitia výrobku sa odvodzuje výber
druhu skúšky a lokalita, dĺžka testovania, metódy skúšania a hodnotené
parametre.
(4) Do vegetačných (biologických) skúšok sa vždy zaraďuje najmenej jeden
kontrolný porovnávací variant.
(5) Pri vegetačných (biologických) skúškach majú testované varianty najmenej
štyri opakovania.
(6) Žiadateľ o certifikáciu hnojiva poskytne kontrolnému ústavu na objektívne
posúdenie kompletnú dokumentáciu o metódach a spôsobe testovania a vyhodnotenia
výsledkov overovacích testov.
§ 8
Mikrobiologické skúšky sa vykonávajú metódami, ktoré sú reprodukovateľné a majú
čo najvyššiu záchytnosť mikroorganizmov.
§ 9
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 26/2001 Z. z., ktorou sa ustanovujú typy hnojív, obsah
rizikových prvkov, podmienky odberu, skladovania a metódy skúšania hnojív,
pestovateľských substrátov a pôdnych pomocných látok v znení neskorších
predpisov.
§ 10
Požiadavky ustanovené v tejto vyhláške sa neuplatnia na výrobky, ktoré boli
vyrobené alebo uvedené na trh v inom členskom štáte Európskej únie a v Turecku
alebo boli vyrobené v niektorom zo štátov Európskeho združenia voľného obchodu,
ktoré sú súčasne zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.
§ 11
Táto vyhláška je v súlade s osobitnými predpismi.6) Tento predpis bol
notifikovaný Európskou komisiou pod číslom 2005/0275/SK.
§ 12
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Zsolt Simon v. r.
Príloha
č. 1
k vyhláške č. 577/2005 Z. z.
TYPY HNOJÍV, P™DNYCH POMOCNÝCH LÁTOK A PESTOVATEĽSKÝCH SUBSTRÁTOV
Príloha
č. 2
k vyhláške č. 577/2005 Z. z.
HODNOTY UKAZOVATEĽOV KVALITY HNOJÍV,
P™DNYCH POMOCNÝCH LÁTOK A PESTOVATEĽSKÝCH SUBSTRÁTOV
Príloha
č. 3
k vyhláške č. 577/2005 Z. z.
LIMITNÉ HODNOTY RIZIKOVÝCH PRVKOV
Príloha
č. 4
k vyhláške č. 577/2005 Z. z.
LIMITNÉ HODNOTY RIZIKOVÝCH LÁTOK V mg.kg 1 SUŠINY MAXIMÁLNE
Príloha č. 5
k vyhláške č. 577/2005 Z. z.
POSTUPY LABORAT RNEHO STANOVENIA VLASTNOSTÍ VÝROBKOV
1. Stanovenie obsahu dusíka
a) Stanovenie celkového dusíka metóda podľa Jodlbauera
Organicky viazaný dusík sa pred destiláciou prevedie na amónny dusík
katalytickou mineralizáciou kyselinou sírovou. V prítomnosti nitrátového dusíka
treba na mineralizáciu použiť zmes kyseliny sírovej a fenolu, aby sa zabránilo
vyprchaniu uvoľnenej kyseliny dusičnej. V prostredí koncentrovanej kyseliny
sírovej dochádza k nitrácii fenolu na p-nitrofenol, ktorý sa zredukuje vodíkom
na p-aminofenol, ktorého amínový dusík sa prevedie na amónny. Amónny dusík sa
stanoví destilačnou metódou.
b) Stanovenie amidického dusíka spektrofotometrická metóda
Zmeria sa intenzita sfarbenia komplexu vzniknutého reakciou amidického dusíka
so 4-dimetylaminobenzaldehydom.
c) Stanovenie amoniakálneho dusíka formaldehydová metóda
Amónne ióny reagujú s molekulami formaldehydu, pričom vznikajú ióny oxóniové.
Tie sa odstraňujú z roztoku reakciou s hydroxydovými iónmi, ktoré sa pridávajú
odmerným roztokom NaOH.
2. Stanovenie fosforu
a) Stanovenie fosforu rozpustného v zmesi (HCl + HNO3)
Fosforečnany sa vyluhujú za varu zmesou koncentrovanej kyseliny dusičnej a
koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej v objemovom pomere 3 : 1.
Následne sa fosforečnany stanovia gravimetricky zrážaním vo forme
fosfomolybdénanu chinolínu v roztoku vody a acetónu. Po filtrácii sa zrazenina
suší pri 250 oC.
b) Stanovenie fosforu spektrofotometrická metóda
Zvyšok vzorky po žíhaní (popol) sa rozpustí v zriedenej kyseline
chlorovodíkovej. Kyselina kremičitá a nerozpustný zvyšok sa oddelia filtráciou.
Vo filtráte sa stanoví obsah fosforu meraním intenzity sfarbenia molybdénovej
modrej po redukcii molybdátofosforečnanu amónneho metolom.
c) Stanovenie voľnej kyseliny fosforečnej
Titráciou odmerným roztokom hydroxidu sodného za použitia indikátora
dimetylovej žltej sa stanoví kyslosť vodného výluhu spôsobená prítomnosťou
nezreagovanej kyseliny fosforečnej.
3. Stanovenie draslíka
Stanovenie celkového draslíka metódou AAS
Zvyšok vzorky po žíhaní (popol) sa rozpustí v zriedenej kyseline
chlorovodíkovej. Kyselina kremičitá a nerozpustný zvyšok sa oddelí filtráciou a
vo filtráte sa stanoví draslík metódou AAS (ICP-AES).
4. Stanovenie obsahu horčíka a vápnika
a) Stanovenie obsahu horčíka a vápnika komplexometrickou titráciou
Po odstránení oxidov amoniakálnej skupiny sa horčík spolu s vápnikom stanoví
titráciou odmerným roztokom EDTA pri pH = 10 pri použití eriochrómovej černe T
ako indikátora. Vápnik sa stanoví v silne zásaditom prostredí titráciou
odmerným roztokom EDTA na fluorexon ako indikátor.
Ak sú prítomné organické látky, vzorka sa najprv spopolní pri 550 oC a následne
sa stanovuje vápnik a /alebo horčík v popole.
b) Stanovenie obsahu horčíka a vápnika metódou AAS
Pri obsahu do 10 % sa stanovia požadované prvky metódou AAS po mineralizácii
zriedenou kyselinou chlorovodíkovou v pomere 1 : 1 a/alebo zmesou kyseliny
chlórovodíkovej a dusičnej.
5. Stanovenie obsahu chloridov titračná metóda podľa Mohra
Vodný výluh vzorky sa titruje odmerným roztokom dusičnanu strieborného za
prítomnosti chrómanu draselného ako indikátora.
6. Stanovenie obsahu stopových prvkov a rizikových prvkov
a) Obsah stopových prvkov (Cu, Zn, Mn, Fe, B, Mo, Co) a rizikových prvkov (Cd,
Pb, Cr, Ni, Cu, Zn, Se) sa stanoví metódou AAS (ICP-AES) vo výluhu po
mineralizácii vzorky varom v zmesi kyseliny chlorovodíkovej a dusičnej.
b) Stanovenie obsahu bóru spektrofotometrická metóda
Meria sa absorbancia farebného komplexu bóru s kyselinou karmínovou pri 625 nm.
Organické látky prítomné v hnojive sa pred skúškou odstránia žíhaním, amónne
soli sa odstránia varom s hydroxidom sodným.
7. Stanovenie hodnoty pH
Zmeria sa elektromagnetické napätie galvanického článku tvoreného indikačnou a
referenčnou elektródou v prostredí vodného roztoku vzorky pri danom zriedení a
pri stanovenej teplote.
8. Stanovenie veľkosti častíc preosievaním
Vzorka sa umiestni na testovacie sito s udanou veľkosťou otvorov a trasením,
preklepávaním alebo premývaním sa delí na nadsitné a podsitné podiely. Pri
preosievaní, ktoré sa uskutočňuje postupne sitami s rôznymi veľkosťami otvorov,
sa výrobok rozdelí do veľkostných tried, ktoré sú označené veľkosťami otvorov
použitých testovacích sít.
9. Stanovenie obsahu vlhkosti
Vlhkosť sa stanoví vážkovou metódou z úbytku hmotnosti po vysušení vzorky pri
predpísanej teplote a čase podľa druhu testovanej vzorky.
10. Stanovenie obsahu spáliteľných látok
Organický podiel (spáliteľné látky) sa zisťuje z hmotnostného úbytku po
predbežnom vysušení vzorky pri 105 oC spálením vzorky pri 550 oC
do konštantnej hmotnosti.