21/2001 Z.z.
VYHLÁŠKA
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
z 15. decembra 2000
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej
len "ministerstvo") podľa § 17 písm. c) zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách ustanovuje:
§ 1
Táto vyhláška upravuje podrobnosti pri odbere pôdnych vzoriek a spôsob a rozsah
vykonávania agrochemického skúšania pôd a zisťovania pôdnych vlastností lesných
pozemkov.
§ 2
(1) Podnikatelia v pôdohospodárstve 1) obhospodarujúci poľnohospodársku pôdu
alebo osoby poverené na odbery pôdnych vzoriek Ústredným kontrolným a skúšobným
ústavom poľnohospodárskym (ďalej len "kontrolný ústav") si na odber
pôdnych vzoriek z pozemkov podnikov zaradených do ročného plánu agrochemického
skúšania zabezpečia dokumentačné materiály pozostávajúce zo záznamu o odbere
pôdnych vzoriek, z protokolu o výsledkoch agrochemického skúšania pôd a z
mapových podkladov na evidenciu odberových miest.
(2) Pôdne vzorky poľnohospodárskych pôd sa odoberajú v jarnom období do 31.
mája a v období po zbere plodín do 30. novembra kalendárneho roka.
(3) Vzorka pôdy sa zásadne odoberá sondovacou tyčou, najmenej 30 vpichmi, ktoré
sú rozmiestnené rovnomerne po ploche pozemku alebo po jeho časti s rovnakou
plodinou a s jednotným hnojením.
(4) Plocha na odber jednej pôdnej vzorky predstavuje v priemere výmeru
a) na ornej pôde v zemiakárskej a horskej výrobnej oblasti 8 ha a na ornej pôde
v repnej a kukuričnej výrobnej oblasti 10 ha; pôdne vzorky sa odoberajú z
ornicovej vrstvy, najviac do hlbky 30 cm,
b) na trvalých trávnych porastoch je hustota odberov pôdnych vzoriek rovnaká
ako na ornej pôde; odber pôdnych vzoriek sa vykonáva do hlbky 15 cm, pričom
mačinová vrstva pôdy sa odhadzuje priamo zo sondovacej tyče,
c) vo vinohradoch 2 ha; odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hlbky 60 cm, pričom
vrchných 20 cm sa do objemu vzorky nezahrňa,
d) v intenzívnych ovocných sadoch 3 ha; pôdna vzorka sa odoberá do hlbky 40 cm,
e) v chmeľniciach 3 ha; pôdna vzorka sa odoberá do hlbky 40 cm, pričom vrchná
10 cm vrstva pôdy sa odhadzuje priamo zo sondovacej tyče.
(5) Podnikateľ v pôdohospodárstve alebo osoba poverená odberom pôdnych vzoriek
odovzdá odobraté pôdne vzorky, vyplnené mapové podklady, záznam o odbere
pôdnych vzoriek a protokol uvedené v prílohe č. 1 a výsledky agrochemického
skúšania pôd uvedené v prílohe č. 2 na miesto určené kontrolným ústavom
najneskôr jeden mesiac po skončení odberov.
---------------------------------------------------------------
§ 3
(1) V pôdnych vzorkách sa zisťuje
a) pôdna reakcia,
b) obsah prístupného fosforu, draslíka a horčíka.
(2) V pôdnych vzorkách z pozemkov vybraných kontrolným ústavom sa zisťuje aj
obsah stopových prvkov, medi, zinku, mangánu, bóru, molybdénu alebo aj železa.
(3) V pôdnych vzorkách z pozemkov s rizikom vstupu nežiaducich látok do
potravinového reťazca určuje kontrolný ústav rozsah rizikových prvkov a
rizikových látok.
(4) Agrochemické skúšanie poľnohospodárskych pôd zahrňa
a) vyhodnotenie výsledkov chemických rozborov jednotlivých odskúšaných pozemkov
vrátane priemerných hodnôt týchto výsledkov,
b) agronomické zhodnotenie parametrov jednotlivých odskúšaných pozemkov a
sumárne štatistické prehľady za celý odskúšaný pôdny fond obhospodarovaný
príslušným podnikateľom,
c) zhodnotenie vývoja agrochemických vlastností odskúšaných poľnohospodárskych
pôd priebežne a po skončení celého cyklu agrochemického skúšania pôd podľa
administratívneho usporiadania štátu a za celú Slovenskú republiku,
d) zisťovanie aktuálneho stavu kontaminácie poľnohospodárskych pôd vrátane vedenia
zoznamu kontaminovaných pozemkov.
§ 4
(1) Princípy chemických rozborov poľnohospodárskych pôd sú uvedené v prílohe č.
3.
(2) Výsledky chemických rozborov pôdnych vzoriek uvedených v prílohe č. 2
vyhodnotí kontrolný ústav podľa určených kritérií, štatisticky ich spracuje a
odovzdá príslušnému podnikateľovi v poľnohospodárstve tak, aby výsledky z
jarných odberov dostal do obdobia jesenného hnojenia a naopak. Kritériá
hodnotenia výsledkov chemických rozborov pôd sú uvedené v prílohe č. 4.
§ 5
(1) Odber pôdnych vzoriek v lesných porastoch 2) pozostáva na každom odbernom
mieste
a) z odberu pokryvného humusu na ploche 30 30 cm, ktorý sa vykoná až po hranicu
minerálnej pôdy (organická vrstva),
b) z odberu minerálnej pôdy osobitne z hlbky do 10 cm, z hlbky od 10 cm do 20
cm a z hlbky od 20 cm do 40 cm.
(2) Na odber pôdnych vzoriek v lesných škôlkach a v lesných porastoch určených
na produkciu semena zo semenných sadov sa ustanovuje
a) plocha na odber jednej vzorky najviac 0,5 ha,
b) pôdnu vzorku tvorí pôdny materiál odobratý z viacerých miest rovnomerne
rozmiestnených po ploche, vzdialených od seba približne 25 m,
c) odber pôdnej vzorky sa vykonáva do hlbky 25 cm, pričom vrchné 3 cm sa do
vzorky nezahrňajú,
d) hustota a rozmiestnenie odberu má zohľadňovať homogenitu plochy (najmä z
hľadiska používaných postupov hnojenia pri príprave pôdy).
---------------------------------------------------------------
(1) Chemickým rozborom pôdnych vzoriek sa zisťuje
a) v organických horizontoch hmotnostné množstvo organickej vrstvy, pôdna
reakcia (pH), oxidovateľný uhlík, celkový dusík, fosfor, draslík, vápnik a
horčík, prípadne ďalšie prvky, ak to vyžadujú miestne podmienky,
b) v minerálnych horizontoch pôdna reakcia (pH), oxidovateľný uhlík, celkový
dusík, prístupné živiny a prípadne ďalšie prvky, ak to vyžadujú miestne
podmienky.
(2) Princípy chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov sú uvedené
v prílohe č. 5.
(3) Po chemických rozboroch sa vyhotovuje protokol o výsledkoch analýz pôdnych
vzoriek, ktorý obsahuje
a) číslo a dátum protokolu,
b) názov a sídlo laboratória,
c) meno a adresu zákazníka,
d) opis a presné označenie vzoriek,
e) charakteristiky a stav skúšobných vzoriek,
f) dátum odberu vzoriek,
g) identifikáciu vzoriek,
h) miesto odberu vzoriek,
i) údaje o prostredí počas odberu, ak môžu ovplyvňovať výsledok skúšok
(poveternostné podmienky),
j) odkaz na metódu odberu vzoriek,
k) dátum prevzatia vzoriek do laboratória a dátum vykonania skúšky,
l) výsledok skúšky vrátane jednotiek,
m) opis použitej skúšobnej metódy,
n) priezvisko, meno, titul a podpis osoby zodpovednej za správnosť a technickú
stránku protokolu.
§ 7
(1) Výsledky chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov vyhodnocuje
Lesnícky výskumný ústav.
(2) Chemickým rozborom sa hodnotia
a) základné fyzikálno-chemické vlastnosti,
b) stav zásob živín,
c) kontaminácia rizikovými prvkami a látkami.
(3) Vyhodnotenie výsledkov spolu s protokolom o výsledku skúšok uchováva
Lesnícky výskumný ústav ako podklad na súhrnné hodnotenie pôdnych vlastností
lesného pôdneho fondu.
§ 8
(1) V lesných škôlkach a porastoch určených na produkciu semena sa pôdne
vlastnosti zisťujú pravidelne, pričom základné parametre sa zisťujú najmenej
každé štyri roky.
(2) Vyhodnotenie pôdnych vlastností slúži ako podklad na návrh ozdravných
opatrení počas dvoch rokov; po ich uplynutí sa vykoná nové zisťovanie stavu.
§ 9
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. februára 2001.
Pavel Koncoš v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 21/2001 Z.z.
Obrázok 1
Obrázok 2
Príloha č. 2 k vyhláške č. 21/2001 Z.z.
Obrázok 3
Príloha č. 3 k vyhláške č. 21/2001 Z.z.
Princípy chemických rozborov poľnohospodárskych pôd
1. Základné pôdne parametre
a) Stanovenie pH
Medzi vyluhovacím roztokom a pôdou nastane rovnováha medzi iónmi vodíka v
roztoku a iónmi vodíka viazanými v sorpčnom komplexe pôdy. Aktivita iónov
vodíka sa meria v pôdnej suspenzii sklenenou iónovou selektívnou elektródou.
b) Stanovenie obsahu uhličitanov
Uhličitany v pôde sa rozkladajú kyselinou chlorovodíkovou. Objem uvoľneného
oxidu uhličitého je úmerný obsahu uhličitanov vo vzorke.
c) Stanovenie podielu vodíka (H + ) v sorpčnom komplexe
pH tlmivého roztoku pridaného do pôdnej suspenzie sa zmení pod vplyvom
uvoľnených hydroxoniových iónov. Závislosť je v bežnom rozsahu pôdnych vzoriek
lineárna a zmena pH suspenzie pri pridaní tlmivého roztoku sa vyjadrí ako
množstvo uvoľnených hydroxoniových iónov zo sorpčného komplexu pôdy.
d) Stanovenie obsahu prijateľných živín podľa Mehlicha III
Pôda sa extrahuje kyslým roztokom, ktorý obsahuje fluorid amónny na zvýšenie
rozpustnosti rôznych foriem fosforu viazaných na železo a hliník. V roztoku je
prítomný aj dusičnan amónny ovplyvňujúci desorpciu draslíka, horčíka a vápnika.
Kyslá reakcia vyluhovacieho roztoku sa dosiahne prídavkom kyseliny octovej a
kyseliny dusičnej. Vyluhovací roztok dobre modeluje prístupnosť živín z pôdy
pre rastliny. Koncentrácia horčíka a vápnika v extrakte sa stanovuje metódou
atómovej absorpčnej spektrofotometrie po odstránení rušivých vplyvov prídavkom
lantánu. Koncentrácia draslíka sa stanovuje metódou plameňovej fotometrie a
koncentrácia fosforu sa stanovuje spektrofotometricky po reakcii s molybdénanom
v kyslom prostredí ako molybdénová modrá. Stanoviť horčík, draslík a vápnik
možno aj metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme. Vo
všetkých prípadoch sa využíva metóda kalibračnej krivky.
2. Stanovenie stopových prvkov
a) Stanovenie medi, zinku, mangánu a železa v extrakte podľa Lindsaya a
Norvella
Pôda sa extrahuje roztokom: 0,1 mol.l -1 trietanolamínu, 0,01 mol.l -1
chloridu vápenatého a 0,005 mol.l -1 DTPA (kyselina
dietyléntriaminopentaoktová), pH upravené na hodnotu 7,3. Extrakcia prebieha za
prísne definovaných podmienok v pomere pôda: extrakčný roztok 1 : 2 (w/v).
Jednotlivé prvky sa stanovujú metódou atómovej absorpčnej spektrofotometrie,
prípadne metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne viazanej plazme
metódou kalibračnej krivky.
b) Stanovenie bóru
Vzorka pôdy sa extrahuje definovaným spôsobom vodou počas varu. V extrakte sa
stanoví bór spektrofotometricky metódou kalibračnej krivky po reakcii s
azometínom H, keď vzniká oranžovo-žltý komplex pri pH 4 - 5. Sfarbené organické
látky sa odstránia oxidáciou manganistanom. Vplyv rušiacich iónov sa odstraňuje
prídavkom kyseliny askorbovej. Bór možno stanoviť aj metódou optickej emisnej
spektrometrie v indukčne viazanej plazme metódou kalibračnej krivky.
c) Stanovenie molybdénu
V pôdnom extrakte sa molybdén stanovuje atómovou absorpčnou spektrofotometriou
s elektrotermickou atomizáciou po extrakcii komplexu molybdénu s
8-hydroxychinolínom do chloroformu pri pH 1,6 - 5,6. Pri extrakcii dochádza
súčasne k odstráneniu najzávažnejších rušivých prvkov a k zakoncentrovaniu
molybdénu. Koncentrácia molybdénu sa stanovuje metódou kalibračnej krivky.
3. Stanovenie cudzorodých látok
a) Stanovenie rizikových prvkov
Upravená vzorka pôdy sa extrahuje zmesou kyseliny chlorovodíkovej a kyseliny
dusičnej (3+1, v+v) počas varu. Obsahy jednotlivých prvkov sa v extrakte
stanovia najvhodnejšou metódou optickej emisnej spektrometrie v indukčne
viazanej plazme. Možno využiť aj atómovú absorpčnú spektrofotometriu s
atomizáciou v plameni alebo elektrotermickou, prípadne hydridovou metódou.
b) Stanovenie polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH)
Pôda sa extrahuje vhodným organickým rozpúšťadlom (acetón, toluén, zmes hexán +
acetón). Obsah jednotlivých PAH v extrakte sa stanovuje metódou vysokoúčinnej
kvapalinovej chromatografie s fluorescenčným detekto- rom alebo plynovou
chromatografiou s hmotnostným detektorom.
c) Stanovenie obsahu extrahovateľného, organicky viazaného chlóru (EOCl)
V extrakte sa stanoví obsah EOCl po rozklade pri vysokej teplote
mikrocoulometrickou titráciou.
d) Stanovenie obsahu adsorbovateľného, organicky viazaného chlóru (AOCl)
Zlúčeniny s organicky viazaným chlórom sa adsorbujú na aktívne uhlie. Po
termickom rozklade sa ich obsah stanovuje mikrocoulometrickou titráciou.
e) Stanovenie chlórovaných uhľovodíkov, polychlórovaných bifenylov (PCB),
perzistentných organochlóro-vaných pesticídov, polychlórovaných dibenzodioxínov
(PCDD) a dibenzofuránov (PCDF)
Pôda sa extrahuje vhodným organickým rozpúšťadlom (hexán + acetón). Extrakt sa
po prečistení na stlpci modifikovaného silikagélu analyzuje metódou plynovej
chromatografie hmotnostným detektorom.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 21/2001 Z.z.
Agrochemické skúšanie pôd
Kritériá na hodnotenie pôdnej reakcie
|
Hodnota pH |
Pôdna reakcia |
|
do 4,5 |
extrémne kyslá |
|
4,6 - 5,0 |
silne kyslá |
|
5,1 - 5,5 |
kyslá |
|
5,6 - 6,5 |
slabo kyslá |
|
6,6 - 7,2 |
neutrálna |
|
7,3 - 7,7 |
alkalická |
|
nad 7,7 |
silne alkalická |
Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd vo výluhu podľa MEHLICHA III
Orná pôda
|
Obsah |
Fosfor (mg.kg -1) |
||
|
Pôda |
|||
|
ľahká |
stredná |
ťažká |
|
|
nízky |
do 60 |
do 50 |
do 40 |
|
vyhovujúci |
61 - 95 |
51 - 85 |
41 - 70 |
|
dobrý |
96 - 154 |
86 - 125 |
71 - 100 |
|
vysoký |
146 - 200 |
126 - 165 |
101 - 135 |
|
veľmi vysoký |
nad 200 |
nad 165 |
nad 135 |
|
Obsah |
Draslík (mg.kg -1) |
||
|
Pôda |
|||
|
ľahká |
stredná |
ťažká |
|
|
nízky |
do 90 |
do 130 |
do 170 |
|
vyhovujúci |
91 - 150 |
131 - 200 |
171 - 260 |
|
dobrý |
151 - 230 |
201 - 300 |
261 - 370 |
|
vysoký |
231 - 350 |
301 - 400 |
371 - 500 |
|
veľmi vysoký |
nad 350 |
nad 400 |
nad 500 |
|
Obsah |
Horčík (mg.kg -1) |
||
|
Pôda |
|||
|
ľahká |
stredná |
ťažká |
|
|
nízky |
do 80 |
do 110 |
do 145 |
|
vyhovujúci |
81 - 135 |
111 - 175 |
146 - 220 |
|
dobrý |
136 - 200 |
176 - 255 |
221 - 340 |
|
vysoký |
201 - 300 |
256 - 340 |
341 - 470 |
|
veľmi vysoký |
nad 300 |
nad 340 |
nad 470 |
Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd vo výluhu podľa MEHLICHA III
Ovocné sady a vinice
|
Obsah |
Fosfor (mg.kg -1) |
||
|
Pôda |
|||
|
ľahká |
stredná |
ťažká |
|
|
nízky |
do 85 |
do 70 |
do 60 |
|
vyhovujúci |
86 - 130 |
71 - 110 |
61 - 130 |
|
dobrý |
131 - 180 |
111 - 150 |
91 - 130 |
|
vysoký |
181 - 240 |
151 - 200 |
131 - 170 |
|
veľmi vysoký |
nad 240 |
nad 200 |
nad 170 |
|
Obsah |
Draslík (mg.kg -1) |
||
|
Pôda |
|||
|
ľahká |
stredná |
ťažká |
|
|
nízky |
do 105 |
do 130 |
do 170 |
|
vyhovujúci |
106 - 210 |
131 - 260 |
171 - 340 |
|
dobrý |
211 - 320 |
261 - 400 |
341 - 510 |
|
vysoký |
321 - 430 |
401 - 540 |
511 - 680 |
|
veľmi vysoký |
nad 430 |
nad 540 |
nad 680 |
|
Obsah |
Horčík (mg.kg -1) |
||
|
Pôda |
|||
|
ľahká |
stredná |
ťažká |
|
|
nízky |
do 80 |
do 150 |
do 250 |
|
vyhovujúci |
81 - 135 |
151 - 220 |
251 - 350 |
|
dobrý |
136 - 200 |
221 - 330 |
351 - 450 |
|
vysoký |
201 - 300 |
331 - 440 |
451 - 550 |
|
veľmi vysoký |
nad 300 |
nad 440 |
nad 550 |
Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd vo výluhu podľa MEHLICHA III
Chmeľnice
|
Obsah |
Fosfor (mg.kg -1) |
||
|
Pôda |
|||
|
ľahká |
stredná |
ťažká |
|
|
nízky |
do 160 |
do 135 |
do 110 |
|
vyhovujúci |
161 - 240 |
136 - 195 |
111 - 160 |
|
dobrý |
241 - 300 |
196 - 250 |
161 - 210 |
|
vysoký |
301 - 375 |
251 - 310 |
211 - 260 |
|
veľmi vysoký |
nad 375 |
nad 310 |
nad 260 |
|
Obsah |
Draslík (mg.kg -1) |
||
|
Pôda |
|||
|
ľahká |
stredná |
ťažká |
|
|
nízky |
do 200 |
do 250 |
do 300 |
|
vyhovujúci |
201 - 300 |
251 - 380 |
301 - 420 |
|
dobrý |
301 - 400 |
381 - 490 |
421 - 540 |
|
vysoký |
401 - 550 |
491 - 620 |
541 - 670 |
|
veľmi vysoký |
nad 550 |
nad 620 |
nad 670 |
|
Obsah |
Horčík (mg.kg -1) |
||
|
Pôda |
|||
|
ľahká |
stredná |
ťažká |
|
|
nízky |
do 150 |
do 200 |
do 250 |
|
vyhovujúci |
151 - 200 |
201 - 280 |
251 - 320 |
|
dobrý |
201 - 300 |
281 - 360 |
321 - 400 |
|
vysoký |
301 - 400 |
361 - 495 |
401 - 530 |
|
veľmi vysoký |
nad 400 |
nad 495 |
nad 530 |
Kritériá hodnotenia výsledkov rozborov pôd vo výluhu podľa MEHLICHA III
Trvalé trávne porasty
|
Obsah |
Fosfor (mg.kg -1) |
||
|
Pôda |
|||
|
ľahká |
stredná |
ťažká |
|
|
nízky |
do 35 |
do 30 |
do 25 |
|
vyhovujúci |
36 - 75 |
31 - 65 |
26 - 50 |
|
dobrý |
76 - 120 |
66 - 100 |
51 - 85 |
|
vysoký |
121 - 150 |
101 - 125 |
86 - 105 |
|
veľmi vysoký |
nad 150 |
nad 125 |
nad 105 |
|
Obsah |
Draslík (mg.kg -1) |
||
|
Pôda |
|||
|
ľahká |
stredná |
ťažká |
|
|
nízky |
do 80 |
do 100 |
do 130 |
|
vyhovujúci |
81 - 120 |
101 - 150 |
131 - 190 |
|
dobrý |
121 - 180 |
151 - 210 |
191 - 270 |
|
vysoký |
181 - 270 |
211 - 290 |
271 - 370 |
|
veľmi vysoký |
nad 270 |
nad 290 |
nad 370 |
|
Obsah |
Horčík (mg.kg -1) |
||
|
Pôda |
|||
|
ľahká |
stredná |
ťažká |
|
|
nízky |
do 65 |
do 90 |
do 110 |
|
vyhovujúci |
66 - 100 |
91 - 130 |
111 - 165 |
|
dobrý |
101 - 155 |
131 - 175 |
166 - 230 |
|
vysoký |
156 - 230 |
176 - 255 |
231 - 320 |
|
veľmi vysoký |
nad 230 |
nad 255 |
nad 320 |
Príloha č. 5 k vyhláške č. 21/2001 Z.z.
Princípy chemických rozborov pôdnych vzoriek z lesných pozemkov
1. Pôdna reakcia a formy kyslosti pôdy
Hodnota aktívnej pôdnej reakcie je daná vzájomným pomerom iónov vodíka a
hydroxylových iónov v pôdnom roztoku. Stanovuje sa potenciometricky vo vodnej
suspenzii.
Výmenná pôdna reakcia, ktorá charakterizuje potenciálnu kyslosť, sa stanoví vo
výluhu 1M roztoku KCl potenciometricky.
2. Oxidovateľný uhlík
Organický uhlík v pôde sa stanovuje Ťurinovou metódou v modifikácii Nikitina so
spektrofotometrickým stanovením vzniknutého Cr 3+ , prípadne
titračným stanovením nespotrebovanej kyseliny chrómovej.
Variantne možno stanovenie realizovať na vhodných jednoúčelových automatických
analyzátoroch na stanovenie uhlíka, v ktorých sa spravidla deteguje oxid
uhličitý uvoľnený spálením vzorky infračervenou spektroskopiou.
3. Celkový dusík
Celkový dusík sa stanovuje Kjeldahlovou metódou alebo dusík možno stanoviť na
jednoúčelových automatických analyzátoroch s teplotne vodivostnou detekciou.
4. Stanovenie prístupných foriem živín
Obsahy prijateľných živín sa stanovujú vo vhodne zvolených extraktoch.
Najčastejšie používané sú extrakčné roztoky podľa Mehlicha II, Mehlicha III,
Bergera-Truoga, Barona a Lindsaya-Norvella.
Extrakčný roztok MEHLICH II
Metóda je určená predovšetkým pre kyslé až neutrálne pôdy. V extrakte sa
stanovuje fosfor, draslík, vápnik, horčík, možno stanoviť aj sodík, mangán a
zinok.
Extrakčný roztok MEHLICH III
Tento vyluhovací roztok dobre modeluje prístupnosť živín v pôde pre rastliny. V
extrakte sa stanovuje fosfor,draslík, vápnik, horčík, možno stanoviť aj sodík,
meď, mangán, zinok a železo.
Extrakcia pôdy vodou za varu (podľa Bergera a Truoga)
V extrakte vodou za varu sa stanovuje predovšetkým bór a molybdén pre výbornú
koreláciu s príjmom týchto prvkov rastlinami.
Extrakcia prístupných mikroelementov podľa Barona
Metóda je určená predovšetkým pre kyslé až neutrálne pôdy. V extrakte sa
stanovuje železo, zinok, mangán, meď, možno stanoviť aj vápnik a horčík,
prípadne ťažké kovy ako kadmium, olovo, ortuť, chróm, nikel.
Extrakcia podľa Lindsaya a Norvella
Uvedený extrakčný postup sa používa na stanovenie medi, zinku, mangánu a
železa, môže sa použiť aj na stanovenie olova, kadmia, niklu a chrómu. Mierne
alkalická reakcia extrakčného činidla a prítomnosť iónov vápnika obmedzujú
rozpúšťanie karbonátov, takže sa zníži aj extrakcia okludovaných mikroelementov,
ktoré sú pre rastliny neprístupné.
5. Stanovenie živín, prípadne cudzorodých látok v extrakte lúčavky kráľovskej
za horúca (uzančné celkové obsahy)
Postup je určený pre vzorky minerálnych a organických pôd. V mineralizátore
možno stanoviť uzančné celkové obsahy Li, Be, Na, Mg, Al, P, K, Ca, Cr, Mn, Fe,
Co, Ni, Cu, Zn, As, Se, Sr, Mo, Cd, Sn, Sb, Ba, Pb, Bi, prípadne ďalšie; postup
nie je určený na stanovenie C, N a halogénov.
Upravená vzorka sa rozkladá zmesou kyseliny chlorovodíkovej a kyseliny dusičnej
(3+1, obj.) za varu.
6. Stanovenie celkových obsahov vybraných prvkov
Rozklad vzoriek sa podľa požadovaných stanovení robí tromi základnými postupmi,
a to metódou kyselinovej mineralizácie a metódou tlakovej mineralizácie s
mikrovlnným ohrevom.
V extraktoch a mineralizátoroch sa jednotlivé elementy stanovujú vhodne
zvolenými validovanými analytickými postupmi. Kritériom na voľbu je vhodnosť
použitia metodiky pre stanovený element a jeho detekčný limit.
Odporúčanými metodikami sú najmä plameňová atómová absorpčná spektrometria,
atómová absorpčná spektrometria s hydridovou technikou, atómová emisná
spektrometria s indukčne viazanou plazmou.
Celkový obsah ortuti je vhodné stanovovať metódou studených pár po
predchádzajúcej mineralizácii zmesou kyselín v Klainovom systéme alebo stanoviť
na jednoúčelovom automatickom ortuťovom analyzátore so spektrometrickou
detekciou.
7. Ďalšie stanovenia
V odôvodnených prípadoch (riziká kontaminácie) sa stanovujú organické cudzorodé
(najmä polycyklické aromatické uhľovodíky - PAH, polychlórované bifenyly - PCB
a organochlórované zlúčeniny) po predchádzajúcej extrakcii organickým
rozpúšťadlom vhodnou analytickou technikou.
V odôvodnených prípadoch (silne kyslé pôdy s predpokladanou nízkou tlmivosťou)
sa stanovuje katiónová výmenná kapacita a výmenná acidita medzinárodnou
metodikou monitoringu vo výluhu chloridu bárnatého, prípadne chloridu
draselného.