453/2006 Z.z.
VYHLÁŠKA
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
z 21. júna 2006
o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
podľa § 66 písm. b), c), e) a h) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch ustanovuje:
§ 1
Predmet úpravy
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o hospodárskej
úprave lesov a o ochrane lesa, najmä o
a) kategorizácii lesov a charakteristike subkategórií
lesov,
b) kritériách a podmienkach na vyhlásenie ochranných lesov
a lesov osobitného určenia,
c) zásadách určovania a spôsobe predkladania návrhov
na vyhlasovanie ochranných lesov a lesov osobitného určenia,
d) zaraďovaní lesov pod vplyvom imisií do pásiem
ohrozenia a charakteristike pásiem ohrozenia,
e) určovaní hospodárskeho tvaru lesa,
f) členení a použití hospodárskych spôsobov a
ich foriem,
g) rekonštrukcii lesa,
h) kritériách na posudzovanie zabezpečeného lesného porastu,
i) určovaní priestorového rozdelenia lesa vrátane vymedzenia
lesných oblastí a podoblastí, časovej a
ťažbovej úprave lesov,
j) vykonávaní hospodárskej úpravy lesov, postupe
pri vyhotovovaní lesného hospodárskeho plánu (ďalej
len "plán"), jeho schvaľovaní a kontrole,
k) predčasnej obnove plánu, o zmene plánu a o úprave
plánu,
l) spôsobe vykonania národnej inventarizácie lesov a monitoringu
lesov,
m) zásadách ochrany lesa pred vplyvom imisií,
abiotických a biotických škodlivých
činiteľov a o opatreniach na ochranu lesov vrátane ochrany
lesa pred požiarmi.
Hospodárska úprava lesov
§ 2
Subkategórie ochranných lesov
(1) Subkategórie ochranných lesov sú
a) lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach,
b) vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie,
c) lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s
prevládajúcim zastúpením kosodreviny,
d) ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.
(2) Subkategórie ochranných lesov podľa odseku 1 sa
vyhlasujú na základe posúdenia podmienok a charakteru
stanovišťa a na základe lesných typov podľa
lesných vegetačných stupňov uvedených v
prílohe č. 1.
§ 3
Lesy na mimoriadne
nepriaznivých stanovištiach
Za lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach možno
vyhlásiť lesy, ktoré sú charakterizované lesnými
typmi podľa prílohy č. 2.
§ 4
Vysokohorské lesy
pod hornou hranicou stromovej vegetácie
Za vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie možno
vyhlásiť lesy, ktoré sú charakterizované lesnými
typmi podľa prílohy č. 3, ak ide o lesy v siedmom lesnom
vegetačnom stupni a lesy v nižších lesných
vegetačných stupňoch, najmä na exponovaných
horských hrebeňoch a na lesných pozemkoch, nad
ktorými sú odlesnené pozemky v siedmom lesnom vegetačnom
stupni.
§ 5
Lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s
prevládajúcim
zastúpením kosodreviny
Za lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s
prevládajúcim zastúpením kosodreviny možno
vyhlásiť lesy v ôsmom lesnom vegetačnom stupni s
prevládajúcim zastúpením kosodreviny s možnou
prímesou ostatných stromovitých a krovitých
drevín, ktoré sú charakterizované lesnými typmi podľa
prílohy č. 4.
§ 6
Ostatné lesy s prevažujúcou
funkciou ochrany pôdy
Za ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy možno
vyhlásiť najmä lesy
a) na sekundárne zdegradovaných stanovištiach,
napríklad výmole, zosuvy, zamokrené a poddolované územia,
b) chrániace susedné pozemky a infraštruktúru,
napríklad ochranné lesné pásy a vetrolamy na lesných
pozemkoch,
c) zamedzujúce vznik brehovej erózie,
d) na silne kamenitých svahoch a svahoch ohrozených zosuvmi.
§ 7
Subkategórie lesov osobitného určenia
Subkategórie lesov osobitného určenia sú
a) lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov,
b) kúpeľné lesy,
c) rekreačné lesy,
d) poľovnícke lesy,
e) chránené lesy,
f) lesy na zachovanie genetických zdrojov,
g) lesy určené na lesnícky výskum a lesnícku
výučbu,
h) vojenské lesy.
§ 8
Lesy v ochranných pásmach
vodárenských zdrojov
Za lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov
možno vyhlásiť lesy v ochranných pásmach
vodárenských zdrojov I. stupňa a II. stupňa.1)
§ 9
Kúpeľné lesy
Za kúpeľné lesy možno vyhlásiť lesy v
ochranných pásmach prírodných liečivých
zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd2) a vo
vnútornom kúpeľnom území kúpeľného
miesta.3)
§ 10
Rekreačné lesy
(1) Za rekreačné lesy možno vyhlásiť lesy
prímestské a ďalšie lesy s významnou zdravotnou,
kultúrnou alebo rekreačnou funkciou.
(2) Rekreačné lesy sa podľa intenzity využívania
členia na
a) zónu I, v ktorej je najväčšia koncentrácia
rekreácie a v ktorej sa sústreďuje technická
vybavenosť,
b) zónu II, ktorá bezprostredne nadväzuje na zónu I a
lesy pozdĺž rekreačno-turistických trás,
c) zónu III, ktorá je zónou ticha.
§ 11
Poľovnícke lesy
Za poľovnícke lesy možno vyhlásiť lesy v
uznaných zverníkoch a samostatných bažantniciach, 4)
ak ich riadne využívanie možno zabezpečiť len
prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia.
§ 12
Chránené lesy
Za chránené lesy možno vyhlásiť lesy v
chránených územiach a na lesných pozemkoch s
výskytom biotopov európskeho významu a
chránených druhov, ak zachovanie, udržiavanie alebo
dosiahnutie priaznivého stavu chránených území, biotopov
európskeho významu a chránených druhov5) možno
zabezpečiť len prostredníctvom osobitného režimu
hospodárenia.
§ 13
Lesy na zachovanie genetických zdrojov
Za lesy na zachovanie genetických zdrojov možno
vyhlásiť lesy v zriadených génových základniach
lesných drevín, 6) ak zachovanie genetických zdrojov
možno zabezpečiť len prostredníctvom osobitného
režimu hospodárenia.
§ 14
Lesy určené na lesnícky výskum
a lesnícku výučbu
(1) Za lesy určené na lesnícky výskum možno
vyhlásiť lesy, ktoré sa využívajú najmä na
skúšanie, overovanie a predvádzanie rozličných
postupov hospodárenia, napríklad obnovných rubov,
intenzity výchovných zásahov a technológií.
(2) Za lesy určené na lesnícku výučbu možno
vyhlásiť lesy, ktoré sa využívajú na
zabezpečenie praktickej výučby na stredných
odborných školách a vysokých školách s
lesníckym zameraním.
§ 15
Vojenské lesy
Za vojenské lesy možno vyhlásiť lesy vo vojenských
obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie
úloh obrany štátu, 7) ak zabezpečenie plnenia ich funkcií
vyžaduje osobitný režim hospodárenia.
§ 16
Kritériá na vyhlasovanie ochranných lesov
a lesov osobitného určenia
(1) Za ochranné lesy a lesy osobitného určenia sa určujú lesy
v dielcoch, ktoré spĺňajú charakteristiky podľa § 2
až 15.
(2) Ak sa v dielci nachádza ucelená plocha lesa s výmerou
väčšou ako 0, 5 hektára, ktorá spĺňa
charakteristiky podľa § 2 až 15, možno so súhlasom
vlastníka alebo správcu z tejto plochy vytvoriť
samostatný dielec.
(3) Ak v dielci výmera lesov, ktoré spĺňajú charakteristiky
podľa § 2 až 15, presahuje 50 % jeho celkovej výmery,
možno les v tomto dielci vyhlásiť za ochranný les alebo
les osobitného určenia, inak sa funkčné poslanie týchto lesov
zohľadní v pláne.
(4) Ak les možno zaradiť do viacerých
subkategórií ochranného lesa, zaradí sa do
subkategórie podľa funkcie, ktorá sa najviac
využíva.
(5) Ak les možno zaradiť do viacerých
subkategórií lesa osobitného určenia, zaradí sa do
subkategórie, v ktorej je obmedzenie vlastníckych práv v
dôsledku osobitného režimu hospodárenia najvyššie.
§ 17
Predkladanie návrhov na vyhlasovanie
ochranných lesov a lesov osobitného určenia
(1) Pred predložením návrhu na vyhlásenie
ochranných lesov sa v správe o hospodárení uvedie
predpokladaná výmera a rozsah subkategórií
ochranných lesov v lesnom celku, v ktorom sa zohľadnia
aktuálne výsledky komplexného zisťovania stavu lesa.
(2) Návrh na vyhlásenie ochranných lesov v
členení podľa dielcov a jednotlivých vlastníkov
v lesnom celku je súčasťou návrhu plánu.
(3) Návrh na vyhlásenie ochranných lesov obsahuje
a) zdôvodnenie návrhu s posúdením zmien oproti platnému
plánu,
b) zoznam dielcov, v ktorých sa navrhuje vyhlásenie
ochranných lesov podľa prílohy č. 5,
c) údaje o celkovej výmere navrhovaných ochranných
lesov v členení podľa jednotlivých
subkategórií,
d) grafické znázornenie návrhu na obrysovej mape s
farebným označením zmien ochranných lesov oproti
platnému plánu.
(4) Návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia sa
predkladá do 31. decembra roka, ktorý predchádza roku, v
ktorom sa skončí platnosť plánu.
(5) Rozhodnutie o vyhlásení lesov osobitného určenia sa
predkladá správcovi informačného systému lesného
hospodárstva.
(6) Ak lesy osobitného určenia neboli vyhlásené do predloženia
správy o hospodárení, v konaní o vyhotovení
plánu sa navrhovaná kategória lesa nezohľadňuje
a konanie o ich vyhlásení sa zastaví. Vyhlásenie za
lesy osobitného určenia možno opätovne navrhnúť v
žiadosti o zmenu plánu.
§ 18
Zaraďovanie lesov pod vplyvom imisií
do pásiem ohrozenia a ich charakteristika
(1) Lesy sa do pásiem ohrozenia lesov imisiami zaraďujú v
rámci komplexného zisťovania stavu lesov na dobu platnosti
plánu.
(2) Podľa miery aktuálnej imisnej záťaže, ako aj
nežiaducich efektov pretrvávajúcich po
záťaži z minulosti sa lesy zaraďujú do troch
pásiem ohrozenia lesov imisiami, ktorých charakteristika je
uvedená v prílohe č. 6.
§ 19
Určovanie hospodárskeho tvaru lesa
(1) Les vysoký je hospodársky tvar lesa, ktorý vznikol zo
semena alebo z odrezkov. Les vysoký je aj les výmladkového pôvodu
s dostatočným počtom stromov vzniknutých zo semena
alebo z kvalitných výmladkov prvej generácie rovnomerne
rozmiestnených po ploche lesného porastu.
(2) Les nízky je hospodársky tvar lesa, ktorý vznikol
uplatňovaním vegetatívnej prirodzenej obnovy z koreňových
výmladkov alebo pňových výmladkov.
(3) Hospodársky tvar lesa sa na základe zisťovania stavu
lesa určuje v pláne pre jednotky priestorového rozdelenia (§ 27
ods. 5, 6, 8 a 9).
§ 20
Forma hospodárskeho spôsobu
(1) Hospodársky spôsob podrastový a holorubný sa
vykonáva formou
a) maloplošnou, pri ktorej je plocha obnovného rubu najviac tri
hektáre a jeho šírka nepresahuje dvojnásobok
priemernej výšky obnovovaného lesného porastu,
b) veľkoplošnou, pri ktorej plocha obnovného rubu nesmie byť
väčšia ako päť hektárov; ak ide o obnovu
jedného dielca s výmerou väčšou ako päť
hektárov, plocha obnovného rubu nesmie presiahnuť sedem a pol
hektára.
(2) Hospodársky spôsob výberkový a
účelový sa vykonáva formou
a) stromovou, ktorá sa uskutočňuje výrubom jednotlivých
stromov na ploche dielca,
b) skupinovou, ktorá sa uskutočňuje výrubom
skupín stromov do 0, 2 hektára v nepravidelne
rozmiestnených skupinách na ploche dielca.
§ 21
Hospodársky spôsob podrastový
(1) Pri uplatňovaní hospodárskeho spôsobu podrastového sa
obnovné ruby vykonávajú v týchto fázach:
a) prípravná fáza,
b) semenná fáza,
c) presvetľovacia fáza,
d) dorub.
(2) Za dorub sa považuje vykonaná obnovná ťažba,
ak na celej obnovovanej ploche zostane po vykonanej ťažbe prirodzené
zmladenie stanovištne vhodných drevín so zakmenením
najmenej polovice plného zakmenenia; táto podmienka neplatí, ak
sa prirodzené zmladenie zabezpečuje vedľa obnovovaného lesného
porastu do vzdialenosti jeho priemernej výšky.
(3) Fázy podľa odseku 1 sa používajú v
závislosti od stavu lesného porastu, pričom sa zohľadňuje
najmä zakmenenie, zápoj, stav prirodzeného zmladenia lesných
drevín a zaburinenia, ako aj ich predpokladaný vývoj.
Jednotlivé fázy možno spájať.
§ 22
Hospodársky spôsob výberkový
(1) Hospodársky spôsob výberkový sa uplatňuje vo
výberkovom lese, v ktorom štruktúra lesného porastu je
výškovo a hrúbkovo diferencovaná.
(2) Hospodárskym spôsobom výberkovým sa reguluje
priestorová, veková a druhová štruktúra
lesného porastu tak, aby sa dosiahla a udržiavala nepretržitá
prirodzená obnova a stálosť priestorovej
štruktúry lesného porastu charakterizovaná klesajúcou
krivkou hrúbkových početností stromov.
(3) Stromová forma hospodárskeho spôsobu výberkového sa
uplatňuje, ak ide o stromy, ktorých vlastnosti zodpovedajú
požadovaným hrúbkam a kvalite alebo pri ktorých
dochádza k znižovaniu plnenia ich funkcie v lese. Obnovná
doba je spravidla nepretržitá.
(4) Skupinová forma hospodárskeho spôsobu výberkového sa
uplatňuje v lesných porastoch s výskytom nepravidelne rozmiestnených
vekovo diferencovaných skupín, ktorých vekový
rozdiel je spravidla viac ako 40 rokov, pričom veľkosť
jednotlivých skupín nepresahuje výmeru 0, 2
hektára. Obnovná doba je spravidla dlhšia ako 50 rokov.
§ 23
Hospodársky spôsob účelový
(1) Hospodársky spôsob účelový sa uplatňuje
najmä v ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia.
Reguluje sa ním priestorová, veková a drevinová
štruktúra lesného porastu a vytvárajú sa priaznivé
podmienky na vznik, uvoľnenie a odrastanie prirodzeného zmladenia
stanovištne vhodných drevín so zameraním na
zvyšovanie ekologickej stability lesa a jeho mimoprodukčných
funkcií.
(2) Ak ide o hospodársky spôsob účelový, jednotlivé
formy sa podľa § 20 ods. 2 uplatňujú v závislosti od
zásad a cieľov hospodárenia diferencovaných
podľa kategórií a subkategórií lesov.
Obnovná doba je spravidla dlhšia ako 50 rokov.
§ 24
Hospodársky spôsob holorubný
V lesoch, kde je prirodzená obnova lesa nevhodná alebo ju
nemožno efektívne dosiahnuť hospodárskymi spôsobmi a
ich formami podľa § 21 až 23, možno použiť
hospodársky spôsob holorubný, ktorý sa
uskutočňuje ťažbou s jednorazovým
vyťažením obnovovaného lesného porastu alebo jeho časti.
§ 25
Rekonštrukcia lesa
(1) Rekonštrukcia lesa sa uplatňuje
a) v zdravotne poškodených lesných porastoch,
b) v lesných porastoch, v ktorých skutočný
prírastok výrazne poklesol pod možný prírastok
stanovišťa,
c) v preriedených alebo zaburinených lesných porastoch, v
ktorých zanikla možnosť prirodzenej obnovy,
d) pri prevodoch lesa,
e) pri premenách lesa.
(2) Ak ide o rekonštrukciu lesa, hospodárske spôsoby a ich formy sa
uplatňujú primerane.
(3) Prevod lesa nízkeho na les vysoký možno
uskutočniť, ak s ohľadom na stanovištné podmienky
možno dosiahnuť výrazné zlepšenie funkcií lesa;
uskutočňuje sa prostredníctvom súboru obnovných
a pestovných hospodárskych opatrení.
(4) Premena lesa je zmena drevinového zloženia lesného porastu, ktoré
nezodpovedá stanovištným podmienkam vyjadreným
cieľovým drevinovým zložením uvedeným v
príslušnom modeli hospodárenia.
(5) Rekonštrukcia lesa ako obnovný postup sa neuplatňuje v
lesných porastoch podľa odseku 1 písm. b)
vyhlásených za ochranné lesy.
§ 26
Kritériá na posudzovanie
zabezpečeného lesného porastu
Za zabezpečený sa považuje lesný porast,
a) ak spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu, 8)
b) v ktorom najmenej 50 % posudzovanej plochy je porastenej hlavnými
drevinami cieľového drevinového zloženia podľa
príslušného modelu hospodárenia, pričom za hlavné
dreviny cieľového drevinového zloženia sa považujú
dreviny, ktorých zastúpenie v príslušnom modeli
hospodárenia dosahuje aspoň 10 %,
c) ktorý sa už prispôsobil podmienkam stanovišťa, čo
sa prejavuje znateľným výškovým
prírastkom, a dosiahol výšku viac ako 2/3 výšky
buriny alebo malinčia,
d) v ktorom je na posudzovanej ploche rovnomerne rozmiestnený
dostatočný počet jedincov9) tak, že sa nevyžaduje
ďalšie doplňovanie opakovaným zalesňovaním,
e) v ktorom je najmenej 60 % jedincov podľa písmena d) dobre
vyvinutých, s nepoškodenými vrcholovými
výhonmi a bočnými výhonmi bez výrazného
poškodenia; za výrazné poškodenie sa nepovažuje také
poškodenie, pri ktorom je predpoklad ďalšieho rastu jedinca.
§ 27
Jednotky priestorového rozdelenia lesa
(1) Lesné oblasti sú územné celky vymedzené ako trvalé
prírodné jednotky na základe biogeografickej rajonizácie
podľa geomorfologického, makroklimatického a pedogeologického
členenia s rámcovo príbuznou stanovištnou
dispozíciou k ekologickej stabilite. Lesné oblasti sa na potreby
rámcového plánovania členia na lesné podoblasti. Zoznam
lesných oblastí a podoblastí a ich grafické zobrazenie
sú uvedené v prílohe č. 7.
(2) Lesný celok je územne ucelená časť lesov,
ktorého najmenšia výmera je spravidla 1 000 hektárov.
(3) Návrh na určenie lesného celku sa predkladá najneskôr 20
mesiacov pred skončením platnosti plánu.
(4) Vlastnícky celok sa vymedzuje v rámci lesného celku a tvoria
ho lesy jedného obhospodarovateľa lesa; vlastnícky celok
vlastníkov malých výmer môžu tvoriť lesy
viacerých obhospodarovateľov lesa.
(5) Dielec sa vytvára v rámci územia jedného lesného celku
a je zaradený do jednej kategórie lesa. V dielci možno
určiť čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže.
(6) Čiastková plocha sa určuje v dielci vtedy, ak sa dielec
skladá z viacerých výrazne vekovo alebo drevinovo
odlišných častí. Určuje sa aj zo
samostatných, od lesných komplexov oddelených
lesných pozemkov s výmerou do 0, 5 hektára.
(7) Hranica dielca sa v teréne vyznačuje v hospodárskych lesoch, v
lesoch osobitného určenia bielou farbou a v ochranných lesoch
červenou farbou. Označenie sa vykonáva na kmeňoch stromu
z oboch strán vo výške 130 cm nad zemou pásom so
šírkou 5 cm a dĺžkou 20 cm priebežne hranicou dielca
tak, aby táto hranica bola v teréne zreteľná.
(8) Porastová skupina sa určuje v dielcoch pri obnove lesa, ak sa
obnova lesa nevykonáva na celej ploche dielca.
(9) Etáž sa určuje na vyjadrenie vertikálneho a
vekového členenia lesného porastu v dielci, čiastkovej ploche a
porastovej skupine.
(10) Ostatné lesné pozemky sú pozemky, na ktorých sú
zriadené lesné škôlky alebo semenné sady, a pozemky bez lesných
porastov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre
jeho činnosť nevyhnutné, najmä pozemky, na ktorých
sú lesné cesty a zvážnice, lesné sklady a rozdeľovacie
prieseky.
§ 28
Časová úprava lesa
(1) Časová úprava lesa určuje najmä
a) rubnú zrelosť,
b) rubnú dobu,
c) rubný vek,
d) obnovnú dobu,
e) vek začatia obnovy lesa,
f) dobu zabezpečenia,
g) dobu návratu,
h) dobu prevodu lesa.
(2) Rubná zrelosť je vek lesných porastov
a) v hospodárskych lesoch, v ktorom je optimálne ich
ťažiť z hľadiska ich hodnotovej, technickej a ekonomickej
zrelosti, pričom sa prihliada na celkový priemerný
prírastok dreviny, bonitu a zakmenenie,
b) v ochranných lesoch, v ktorom je optimálne ich ťažiť
z hľadiska fyzickej zrelosti drevín a stavu lesných porastov
s ohľadom na plnenie ich ochranných funkcií,
c) v lesoch osobitného určenia, v ktorom je optimálne ich
ťažiť, určený z hľadiska pomeru
významnosti mimoprodukčných funkcií lesa a
produkčnej funkcie lesa.
(3) Rubná doba je rámcová produkčná doba
lesných porastov, ktorá sa určuje s prihliadnutím na
ich rubnú zrelosť a plnenie požadovaných funkcií
lesa pre jednotku rámcového plánovania.
(4) Rubný vek je vek lesných porastov, v ktorom sa v nich
začalo s obnovou lesa a nemohla byť dodržaná rubná
doba najmä z dôvodu poškodenia škodlivými
činiteľmi alebo pri rekonštrukcii lesa.
(5) Obnovná doba je doba od začiatku obnovy lesa do jej
ukončenia s prihliadnutím na hospodársky spôsob, jeho formu,
stav lesa a cieľové drevinové zloženie.
(6) Vek začatia obnovy lesa je vek lesného porastu, v ktorom sa
začína obnovná ťažba. Určuje sa
odpočítaním polovice obnovnej doby od rubnej doby alebo
rubného veku.
(7) Doba zabezpečenia je doba, počas ktorej sa vypestuje nový
lesný porast, ktorý spĺňa kritériá
zabezpečeného lesného porastu. Určuje sa diferencovane podľa
príslušného modelu hospodárenia.
(8) Doba návratu je doba, po ktorej uplynutí možno v
obnovovanom lesnom poraste vykonať ďalší obnovný
rub. Určuje sa s prihliadnutím na použitý
hospodársky spôsob, jeho formu a stav lesného porastu.
(9) Doba prevodu lesa je doba potrebná na prevod lesa nízkeho na
les vysoký. Určuje sa s prihliadnutím na použitý
hospodársky spôsob, jeho formu a stav lesného porastu.
§ 29
Ťažbová úprava lesa
(1) Objem dreva určeného na ťažbu sa určuje diferencovane
podľa kategórie lesa, tvaru lesa a hospodárskeho spôsobu;
objem dreva sa uvádza v m3 od 7 cm hrúbky bez kôry.
(2) Objem dreva určeného na ťažbu sa podľa použitého
hospodárskeho spôsobu určuje takto:
a) oddelene výchovná ťažba a obnovná
ťažba pri hospodárskom spôsobe podrastovom,
hospodárskom spôsobe účelovom a hospodárskom spôsobe
holorubnom,
b) celková ťažba pri hospodárskom spôsobe
výberkovom.
(3) Objem dreva určeného na ťažbu sa pre topoľové a
vŕbové lesné porasty v rámci lesného celku určuje osobitne.
(4) Objem výchovnej ťažby v rámci lesného celku je
súčet objemu dreva určeného na ťažbu v
jednotlivých dielcoch.
(5) Objem obnovnej ťažby v lesnom celku v hospodárskych lesoch
hospodárskeho tvaru lesa vysokého pri hospodárskom spôsobe
podrastovom a holorubnom okrem topoľových a vŕbových
lesných porastov sa určuje jedným z týchto
ťažbových ukazovateľov:
a) ťažbovými percentami podľa vekových
stupňov a dĺžky obnovnej doby uvedenými v prílohe
č. 8,
b) empirickými ťažbovými percentami uvedenými v
prílohe č. 8,
c) 1/20 zásob porastov poslednej vekovej triedy a starších,
d) 1/30 zásob porastov posledných troch vekových
stupňov a starších,
e) priemerným rubným prírastkom.
(6) Ťažbový ukazovateľ sa určuje na základe
písomného rozboru zásoby dreva podľa vekových
stupňov, veľkosti lesného celku a stavu lesa.
(7) Objem obnovnej ťažby v hospodárskych lesoch pre
topoľové a vŕbové lesné porasty sa určuje z objemu zásoby
dreva rubných porastov na obdobie platnosti plánu s
prihliadnutím na výmeru rubných porastov na desať
rokov a bežný prírastok lesných porastov v dielcoch,
v ktorých sa plánuje obnova lesa.
(8) Objem obnovnej ťažby v hospodárskych lesoch pri prevode
lesa, v lesoch hospodárskeho tvaru lesa nízkeho a v
energetických porastoch je súčet objemu dreva určeného
na ťažbu v jednotlivých dielcoch.
(9) Objem dreva určeného na ťažbu vo výberkovom lese sa
určuje samostatne pre každý dielec s prihliadnutím na
cieľovú štruktúru lesného porastu; celkový
bežný prírastok môže presiahnuť najviac o 30 %.
(10) Objem obnovnej ťažby v ochranných lesoch a lesoch
osobitného určenia je súčet objemu dreva určeného na
ťažbu v dielcoch zaradených do príslušnej
kategórie. V lesoch osobitného určenia sa na určenie objemu
dreva určeného na ťažbu môžu použiť
ťažbové ukazovatele.
(11) Celkový objem dreva určeného na ťažbu je
súčet objemu obnovných ťažieb a objemu
výchovných ťažieb pre lesný celok a osobitne pre
každý vlastnícky celok.
§ 30
Vykonávanie hospodárskej úpravy lesov
Zisťovanie stavu a vývoja lesov a plánovanie
hospodárenia v lesoch sa v rámci hospodárskej
úpravy lesov vykonáva v týchto etapách:
a) komplexné zisťovanie stavu lesa,
b) rámcové plánovanie,
c) podrobné zisťovanie stavu lesa,
d) podrobné plánovanie.
§ 31
Komplexné zisťovanie stavu lesa
(1) Komplexné zisťovanie stavu lesa je zisťovanie údajov o
prírodných, spoločenských, technických a
ekonomických podmienkach hospodárenia a vývoja lesa; tieto
údaje sú podkladom na rámcové plánovanie, podrobné
zisťovanie stavu lesa a podrobné plánovanie.
(2) Komplexné zisťovanie stavu lesa sa vykonáva v rámci
lesných oblastí a podoblastí.
§ 32
Rámcové plánovanie
(1) Rámcové plánovanie je určenie modelu hospodárenia
pre jednotku rámcového plánovania.
(2) Jednotka rámcového plánovania je prevádzkový
súbor, ktorým je homogénny súbor lesných porastov
vytvorený na základe hospodársko-úpravníckej
typizácie v rámci lesných oblastí a
podoblastí; homogénny súbor lesných porastov je
daný kategóriou lesa, hospodárskym tvarom lesa,
rámcovými stanovištnými podmienkami,
porastovými pomermi a ohrozením lesa.
(3) Model hospodárenia obsahuje
a) cieľ hospodárenia, ktorým je cieľové drevinové
zloženie, cieľová produkcia dreva a cieľová
štruktúra lesného porastu,
b) základný rámec hospodárenia, ktorým je
hospodársky spôsob a jeho formy, rubná doba, obnovná doba,
doba zabezpečenia a doba návratu,
c) zásady hospodárenia, ktorými sú zásady
výchovy lesa, obnovy lesa, ochrany lesa a rekonštrukcie lesa.
(4) Cieľové drevinové zloženie je optimálne zastúpenie
stanovištne vhodných drevín v rubnej dobe
zodpovedajúcej prírodným podmienkam.
(5) Cieľová produkcia dreva je taká rozmerová a
kvalitatívna štruktúra dreva v lesnom poraste, ktorej
dosiahnutím sa zabezpečí plnenie funkcií lesa.
(6) Cieľová štruktúra lesného porastu je
priestorová a veková štruktúra lesného porastu,
ktorá pri dodržaní cieľového drevinového zloženia
a cieľovej produkcie dreva v rubnej dobe zabezpečuje plnenie
funkcií lesa.
(7) Modely hospodárenia sú podkladom na vyhotovenie plánu
a sú súčasťou zásad na vyhotovenie plánu
pre príslušný lesný celok a pokynov na vyhotovenie
plánu.
§ 33
Podrobné zisťovanie stavu lesa
(1) Podrobné zisťovanie stavu lesa je zisťovanie údajov
najmä o hospodárskom tvare lesa, prevádzkovom súbore,
expozícii a sklone terénu, výmere, veku lesného porastu,
zakmenení, zásobe dreva v lesnom poraste a údajov o
drevine, ktorými sú zastúpenie, stredná
výška, stredná hrúbka, bonita, zásoba dreva,
poškodenie a fenotypová hodnota; tieto údaje sa
použijú na vyhotovenie opisu dielcov a sú podkladom na
podrobné plánovanie.
(2) Podrobné zisťovanie stavu lesa sa vykonáva pre dielce,
čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže.
(3) Zásoba dreva v lesnom poraste sa podľa kategórie lesa,
hospodárskeho tvaru lesa, hospodárskeho spôsobu a stavu lesného
porastu zisťuje
a) v hospodárskych lesoch vysokých s hospodárskym spôsobom
podrastovým a hospodárskym spôsobom holorubným
1. v nehomogénnych lesných porastoch, v ktorých sa plánuje
obnovná ťažba, matematicko-štatistickými
reprezentatívnymi metódami alebo celoplošným
priemerkovaním, prípadne kombináciou priemerkovania a
výberového merania s presnosťou +/-15 % a spoľahlivosťou
95 %,
2. v homogénnych, ako aj systematicky rozpracovaných lesných
porastoch s plánovanou obnovnou ťažbou metódou
rastových tabuliek diferencovaných podľa
zásobových úrovní (ďalej len
"diferencované rastové tabuľky") s presnosťou +/-15 % a
spoľahlivosťou 95 %; ak ide o matematicko-štatistické
reprezentatívne metódy, intenzita a rozsah výberu sa
určujú tak, aby sa dosiahla presnosť +/-15 % a
spoľahlivosť 95 %; môže sa použiť aj celoplošné
priemerkovanie,
3. v lesných porastoch s plánovaným dokončením
obnovy počas platnosti plánu celoplošným
priemerkovaním alebo matematicko-štatistickými
reprezentatívnymi metódami s presnosťou +/-10 % a
spoľahlivosťou 95 %,
4. v ostatných lesných porastoch s vyšším vekom
ako vek začatia obnovy (ďalej len "rubný porast"), v
ktorých sa neplánuje obnovná ťažba
metódou diferencovaných rastových tabuliek alebo
matematicko-štatistickými reprezentatívnymi metódami
s presnosťou +/-15 % a spoľahlivosťou 95 %,
5. v ostatných lesných porastoch metódou rastových
tabuliek podľa dreviny, bonity a veku (ďalej len "rastové
tabuľky"),
b) v hospodárskych lesoch vysokých a lesoch osobitného
určenia vysokých s hospodárskym spôsobom
výberkovým a hospodárskym spôsobom
účelovým matematicko-štatistickými reprezentatívnymi
metódami s presnosťou +/-15 % a spoľahlivosťou 95 %,
ktorými sa zisťuje aj hrúbková štruktúra
lesného porastu; môže sa použiť aj celoplošné
priemerkovanie,
c) v lesoch osobitného určenia vysokých s hospodárskym
spôsobom podrastovým, hospodárskym spôsobom
účelovým a hospodárskym spôsobom holorubným
1. v rubných porastoch, v ktorých sa neplánuje
obnovná ťažba alebo sa plánuje ťažba v
menšom rozsahu ako 20 % zo zásoby dreva v lesnom poraste,
metódou rastových tabuliek,
2. v rubných porastoch s plánovanou obnovnou ťažbou vo
väčšom rozsahu ako 20 % zo zásoby dreva v lesnom poraste
metódou diferencovaných rastových tabuliek alebo
matematicko-štatistickými metódami s presnosťou +/-15 %
a spoľahlivosťou 95 %,
3. v rubných porastoch s plánovaným dokončením
obnovy počas platnosti plánu matematicko-štatistickými
metódami s presnosťou +/-10 % a spoľahlivosťou 95 %,
4. v ostatných lesných porastoch metódou rastových
tabuliek,
d) v ochranných lesoch metódou rastových tabuliek,
e) v lesoch hospodárskeho tvaru lesa nízkeho a v lesoch pri
prevode lesa nízkeho na les vysoký metódou rastových
tabuliek alebo odvodením z predchádzajúcich
ťažbových výsledkov; kategória lesa a
hospodársky spôsob sa nezohľadňujú,
f) v topoľových a vŕbových lesných porastoch
hospodárskeho tvaru lesa vysokého metódou rastových
tabuliek alebo metódou porastového vzorníka podľa počtu
stromov na hektár a objemu stredného kmeňa; kategória lesa a
hospodársky spôsob sa nezohľadňujú,
g) v energetických porastoch odvodením z
predchádzajúcich ťažbových výsledkov
alebo odhadom podľa druhu dreviny a kvality stanovišťa.
(4) V odôvodnených prípadoch, najmä ak sa nedosiahne
presnosť a spoľahlivosť zisťovania podľa odseku 3, sa
v pokynoch na vyhotovenie plánu môže určiť iný
spôsob zisťovania.
(5) Zásoba dreva v lesnom poraste sa zisťuje v m3 od 7 cm
hrúbky bez kôry meraním hrúbky stromov s kôrou vo
výške 130 cm nad zemou a výšky stromov podľa
zvolenej metódy tak, aby sa dosiahla presnosť a
spoľahlivosť zisťovania podľa odsekov 3 a 4.
(6) Pre každú kategóriu lesov sa v pláne
uvádza priemerný rubný prírastok, celkový
priemerný prírastok a celkový bežný
prírastok vypočítaný metódou rastových
tabuliek alebo odvodený na základe vývoja lesného porastu.
§ 34
Podrobné plánovanie
(1) Podrobné plánovanie je určenie hospodárskych
opatrení pre dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny a
etáže na obdobie platnosti plánu so zameraním na
dosiahnutie cieľov hospodárenia. Vykonáva sa podľa
pokynov na vyhotovenie plánu a postupov vykonávania
hospodárskej úpravy lesov.
(2) V rámci hospodárskych opatrení sa určujú
úlohy obnovy lesa, výchovy lesa, ťažby,
lesníckotechnických meliorácií a ochrany lesa.
(3) Prirodzená obnova lesa a umelá obnova lesa sa plánuje
podľa drevín v hektároch s presnosťou na dve desatinné
miesta.
(4) Výchova lesa prečistkami sa plánuje v hektároch s
presnosťou na dve desatinné miesta.
(5) Výchova lesa prebierkami sa plánuje v m3 dreva od 7 cm
hrúbky bez kôry podľa drevín a v hektároch s
presnosťou na dve desatinné miesta.
(6) Ak sa výchova lesa prečistkami a výchova lesa
prebierkami plánuje opakovane, uvádza sa násobná
plocha ako súčet výmer plôch, na ktorých je
zásah plánovaný.
(7) Obnovná ťažba sa plánuje v m3 dreva od 7 cm
hrúbky bez kôry podľa drevín a v hektároch s
presnosťou na dve desatinné miesta. Pri plánovaní obnovnej
ťažby sa určuje ťažbová naliehavosť,
hospodársky spôsob a jeho forma.
(8) Lesníckotechnické meliorácie sa plánujú v
merných jednotkách podľa spôsobu ich vykonania a podľa
predpokladaného účinku v hektároch s presnosťou na dve
desatinné miesta.
(9) Ochrana lesa sa podľa druhu opatrenia plánuje v kilometroch s
presnosťou na dve desatinné miesta alebo v hektároch s
presnosťou na dve desatinné miesta.
§ 35
Postup pri vyhotovovaní plánu
a jeho schvaľovaní
(1) Na zabezpečenie odborného hospodárenia v lesoch sa plán
vyhotovuje pre lesný celok aj vtedy, ak vlastník alebo
obhospodarovateľ lesa neoznámi skončenie platnosti
plánu 18 mesiacov pred skončením jeho platnosti.
(2) Uzatvorenie zmluvy o vyhotovení plánu s
úspešným uchádzačom sa vlastníkovi a
obhospodarovateľovi lesa oznamuje najneskôr do desatich dní po jej
uzatvorení.
(3) Podklady potrebné na vypracovanie správy o hospodárení
sa poskytnú vyhotovovateľovi plánu do 31. januára
posledného roka platnosti plánu prostredníctvom odborného lesného
hospodára (ďalej len "hospodár").
(4) Návrh plánu obsahuje najmä
a) všeobecnú časť so slovným a
číselným prehľadom o lesnom celku, ťažbovej
úprave lesa a grafikonmi, modelmi hospodárenia, protokolom a
ďalšími potrebnými údajmi súvisiacimi s
plánom,
b) opis dielcov s údajmi charakterizujúcimi ich stav
zistenými pri komplexnom zisťovaní stavu lesa,
rámcovom plánovaní a podrobnom zisťovaní stavu
lesa,
c) plán hospodárskych opatrení s úlohami
určenými pri podrobnom plánovaní,
d) plochovú tabuľku s prehľadom o lesných pozemkoch v
lesnom celku, ktorý obsahuje údaje o ich členení,
výmere, parcelných číslach, katastrálnych
územiach, vlastníckych vzťahoch a obhospodarovateľoch
lesov,
e) prehľadové tabuľky so súhrnnými informáciami
o stave lesa v lesnom celku, najmä o
1. bonitách lesných drevín,
2. zastúpení vekových stupňov a štruktúre
lesných drevín,
3. zakmenení a zásobách dreva v lesných porastoch,
4. prírastkoch (§ 33 ods. 6),
5. obnovnej ťažbe,
6. výchove lesa,
7. obnove lesa,
f) obrysovú mapu so zobrazením polohopisu, výškopisu
a priestorového rozdelenia lesa spravidla v mierke 1 : 10 000,
g) porastovú mapu vyhotovenú z lesníckej digitálnej
mapy, s označením jednotiek priestorového rozdelenia lesa
podľa vekových tried, etáží a ich zakmenenia,
kategórií lesov a ďalších
skutočností súvisiacich s rozdelením, stavom a
funkčným zameraním lesov.
(5) Návrh plánu hospodárskych opatrení sa
prerokúva s obhospodarovateľom lesa pred predložením
návrhu plánu krajskému lesnému úradu; na prerokovanie si
obhospodarovateľ lesa môže zabezpečiť súčinnosť
hospodára.
(6) Do návrhu plánu predloženého krajskému lesnému
úradu do 15. decembra posledného roka platnosti plánu sa pred
jeho schválením zapracujú zmeny vyplývajúce
zo
a) zmien údajov katastra nehnuteľností a evidencie
lesných pozemkov so stavom k 1. januáru roka nasledujúcom
po roku, v ktorom sa skončila platnosť plánu,
b) hospodárenia za obdobie od skončenia terénnych prác do
konca posledného roka platnosti plánu, ktoré sa do lesnej
hospodárskej evidencie zapracujú a predložia do 15.
januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa skončila
platnosť plánu.
§ 36
Predčasná obnova plánu
Žiadosť o predčasnú obnovu plánu obsahuje
a) zhodnotenie a kvantifikáciu škodlivých
činiteľov v lesoch a dosahov ich pôsobenia na stav a vývoj
lesných porastov v lesnom celku,
b) zhodnotenie doterajšieho hospodárenia v lesoch na základe
lesnej hospodárskej evidencie a ich porovnanie s plánom
hospodárskych opatrení,
c) stanovisko hospodára,
d) stanovisko lesníckej ochranárskej služby,
e) rozhodnutie o určení lesného celku, v ktorom sa
predčasná obnova plánu má vykonať,
f) rozhodnutie o schválení plánu,
g) údaje z evidencie lesných pozemkov,
h) stanovisko krajského lesného úradu,
i) ďalšie podklady potrebné na posúdenie žiadosti.
§ 37
Zmena plánu
(1) Žiadosť o zmenu plánu sa predkladá, ak je
počas jeho platnosti potrebné zmeniť celkový objem dreva
predpísaný na ťažbu plánom pre lesný
celok, vlastnícky celok alebo dielec; zmena celkového objemu dreva
predpísaného na ťažbu pre lesný celok alebo
vlastnícky celok vychádza z návrhu na zmenu objemu dreva
predpísaného na ťažbu v jednotlivých dielcoch.
(2) Súčasťou žiadosti podľa odseku 1 sú
a) údaje o jednotkách priestorového rozdelenia lesa,
ktorých sa žiadosť týka,
b) zhodnotenie doterajšieho hospodárenia v lesoch na základe
lesnej hospodárskej evidencie a jeho porovnanie s plánom
hospodárskych opatrení,
c) navrhované zmeny zásad vykonávania ťažby,
d) dôvody zmeny objemu dreva predpísaného na ťažbu,
e) stanovisko hospodára.
(3) Dôvody podľa odseku 2 písm. d) sú najmä
a) uvoľňovanie žiaduceho prirodzeného zmladenia pri obnove lesa,
b) chybný opis dielca alebo chybne zistená zásoba dreva v
dielci,
c) nesprávny (podhodnotený) predpis prebierky v dielci s
lesným porastom s vekom nad 50 rokov,
d) plán hospodárskych opatrení v dielci, ktorý
nezodpovedá predpokladanému vývoju lesného porastu,
e) vykonanie naliehavej ťažby, ak v dôsledku vykonania
náhodnej ťažby dôjde k prekročeniu celkového objemu dreva
predpísaného na ťažbu plánom.
(4) Pri zmene plánu podľa odseku 1 sa uvádza pôvodný
a zmenený celkový objem dreva predpísaný na
ťažbu plánom v jednotke priestorového rozdelenia lesa, pre
ktorú ho nemožno prekročiť, a pôvodný a
zmenený objem dreva predpísaný na ťažbu v
jednotlivých dielcoch v rámci vlastníckeho celku alebo
lesného celku.
(5) Obsahom návrhu na zmenu plánu, ktorej obsahom je zmena
kategórie lesa, sú náležitosti návrhu na
vyhlásenie lesov osobitného určenia.10)
(6) Zmena plánu sa v pláne vyznačí červenou
farbou; zároveň sa uvedie červenou farbou číslo
rozhodnutia, ktorým sa zmena plánu vykonala.
§ 38
Úprava plánu
(1) Úprava plánu sa vykonáva, ak vzhľadom na stav
lesných porastov je potrebné vykonať hospodárske opatrenia
odlišne od plánu hospodárskych opatrení; v
pláne sa vyznačí zelenou farbou.
(2) Za odlišné vykonanie plánovaného hospodárskeho opatrenia
sa považuje najmä úprava
a) hospodárskeho spôsobu a jeho formy, ak sa nepresiahne objem dreva z
úmyselnej ťažby v dielci s vekom nad 50 rokov o viac ako 15 %
oproti objemu dreva predpísaného na ťažbu plánom,
b) priameho prevodu lesa na nepriamy prevod lesa výchovou lesa,
c) objemu prebierky v dielci s lesným porastom s vekom do 50 rokov,
d) plochy prečistky,
e) prečistky na prebierku a prebierky na prečistku,
f) plochy a objemu prebierky z dôvodu vykonania náhodnej
ťažby, po ktorej vzniká holina,
g) plochy a objemu prebierky z dôvodu vykonania mimoriadnej ťažby,
h) plochovej prečistky z dôvodu vykonania mimoriadnej ťažby
alebo náhodnej ťažby.
§ 39
Kontrola plnenia plánu
(1) Kontrola plnenia plánu je zameraná najmä na preverenie
plnenia plánu hospodárskych opatrení, zásad
vykonávania ťažby, obnovy lesa, výchovy lesa, ochrany
lesa a lesníckotechnických meliorácií, ako aj
správnosti vedenia lesnej hospodárskej evidencie; vykonáva
sa v rámci štátneho dozoru v lesoch spravidla po
skončení platnosti plánu.
(2) Výsledky kontroly sa uvedú v zápisnici vyhotovenej
samostatne pre každého obhospodarovateľa lesa.
§ 40
Národná inventarizácia lesov
a monitoring lesov
(1) Národnou inventarizáciou lesov a monitoringom lesov sa
zisťujú kvalitatívne a kvantitatívne parametre stavu
lesov, najmä
a) ukazovatele stanovištných, pôdnych a reliéfnych pomerov,
výskyt bylín a krov,
b) štruktúra lesného porastu, drevinové zloženie, vekové
zloženie, obnova lesa, zásoba dreva a jej drevinová,
kvalitatívna a hrúbková štruktúra,
c) stupeň prirodzenosti, stupeň stability, biologická
rozmanitosť, odumreté drevo a štruktúra okrajov lesa.
(2) Kvalitatívne a kvantitatívne parametre podľa odseku 1 sa
zisťujú a vyhodnocujú postupmi vykonávania
hospodárskej úpravy lesov.
Ochrana lesa
§ 41
Opatrenia na ochranu lesa
(1) Opatreniami na ochranu lesa sa zabezpečuje sledovanie zdravotného
stavu lesa, zisťovanie a identifikácia škodlivých
činiteľov a ich vývoja s cieľom zabezpečenia
stability a odolnosti lesov a vytváranie podmienok a predpokladov na
obmedzenie výskytu a pôsobenia škodlivých
činiteľov, zmiernenie následkov ich pôsobenia a na obranu
proti nim.
(2) Opatrenia na ochranu lesa sa z hľadiska času ich
vykonávania členia na
a) preventívne opatrenia, ktoré slúžia na zamedzenie
výskytu a pôsobenia škodlivých činiteľov,
b) obranné opatrenia, ktoré slúžia na odstránenie
škodlivých činiteľov a ich pôsobenia,
c) ozdravné opatrenia, ktoré slúžia na odstránenie
následkov pôsobenia škodlivých činiteľov.
(3) Opatrenia na ochranu lesa sa podľa spôsobu ich vykonávania
členia na
a) mechanické,
b) chemické,
c) biologické.
(4) Opatrenia na ochranu lesa podľa odsekov 2 a 3 alebo ich
kombinácie sa používajú podľa druhu
škodlivého činiteľa a jeho pôsobenia.
(5) Predmety použité pri mechanických opatreniach na ochranu lesa
sa z lesných porastov odstraňujú
a) uplynutím nebezpečenstva pôsobenia škodlivého
činiteľa, ktorému mali zabrániť, alebo
b) ak ich ponechanie bráni riadnemu vývoju jednotlivých
drevín alebo lesného porastu.
§ 42
Ochrana lesa pred pôsobením
abiotických škodlivých činiteľov
(1) Opatreniami na ochranu lesa pred pôsobením abiotických
škodlivých činiteľov sú opatrenia pri
výchove lesa a obnove lesa, najmä
a) podpora odolnejších drevín a stromov tak, aby sa ich
podiel v lesnom poraste zvyšoval; v obnove lesa postupovať proti
smeru prevládajúcich vetrov,
b) vykonávanie prečistiek a prebierok so zameraním na
zlepšenie druhovej a priestorovej štruktúry a
zvýšenie odolnosti lesných porastov najmä vo veku do 50
rokov,
c) udržiavanie priaznivých statických parametrov
cieľových stromov, ktorými sú vyšší
podiel koruny z celkovej výšky stromov a nižší
štíhlostný kvocient,
d) zabránenie poškodzovaniu stromov zverou a mechanickým
poškodením pri ťažbe a približovaní,
včasné ošetrenie poranených cieľových stromov.
(2) Opatreniami na ochranu lesa v lesných porastoch ohrozených
vetrom sú okrem opatrení podľa odseku 1 najmä tieto
opatrenia:
a) vytváranie hlavných spevňovacích prvkov kolmo na
smer vetra vo vzdialenosti spravidla 150 m až 200 m od seba; ak ide o
väčšie komplexy, aj vedľajšie spevňovacie
pásy kolmo na hlavné spevňovacie pásy,
b) spevňovanie okrajov lesných porastov so šírkou
najmenej 50 m,
c) vytváranie spevňovacích pásov v
rovnovekých, predovšetkým rovnorodých lesných
porastoch (ďalej len "rozluka") so šírkou
približne 15 m až 20 m, vo vzdialenosti spravidla 150 m až 200 m
od seba; rozluky rozširovať proti smeru prevládajúcich
vetrov,
d) vytváranie spevňovacích pásov na náveternom
okraji lesného porastu, pred ktorým sa nachádza
starší lesný porast (ďalej len "odluka"), so
šírkou približne 15 m až 20 m.
§ 43
Opatrenia na ochranu lesa pred škodami spôsobenými hmyzom a
inými živými organizmami
(1) Opatrenia na ochranu lesa pred škodami spôsobenými hmyzom a
inými živými organizmami sú najmä tieto
opatrenia:
a) zabezpečenie hygieny porastov, odstraňovanie zdrojov infekcie,
vykonávanie dôslednej ochrany a obrany proti pôvodcom a
prenášačom hubových a ostatných
infekčných chorôb,
b) používanie zdravého sadbového materiálu a osiva bez
príznakov chorôb a poškodenia,
c) sústavná kontrola stavu semien, semenáčikov a
sadeníc lesných drevín a prirodzeného zmladenia.
(2) Na opatrenia na ochranu lesa pred škodami spôsobenými hmyzom a
inými živými organizmami sa ustanovenia § 42 ods. 1
vzťahujú primerane.
(3) Zlomy, vývraty a drevo vhodné na rozvoj škodlivého hmyzu,
vzniknuté do 31. marca kalendárneho roka musí byť spracované
alebo asanované najneskôr do 31. mája kalendárneho roka, v
lesných porastoch, ktoré sa aj sčasti nachádzajú vo
výške 800 m nad morom a viac, do 30. júna
kalendárneho roka. To neplatí, ak sa náhodná
ťažba vykonáva podľa harmonogramu náhodnej
ťažby.
(4) Opatrenia na ochranu lesa týkajúce sa vybraných druhov
hmyzu a iných živých organizmov sú uvedené v
technických normách11) a v prílohe č. 9.
(5) Opatrenia na zabránenie šíreniu a premnoženiu
škodcov z chránených území s piatym
stupňom ochrany, v ktorých nebola náhodná
ťažba povolená, sa zabezpečujú podľa
návrhu hospodára, ktorý posúdi lesnícka
ochranárska služba.
§ 44
Opatrenia na ochrana lesa pred škodami spôsobenými zverou
Opatreniami na ochranu lesa pred škodami spôsobenými zverou
sú najmä tieto opatrenia:
a) mechanická, chemická, biologická ochrana alebo
kombinovaná ochrana jednotlivých stromov,
b) oplocovanie lesných porastov,
c) zvyšovanie úživnosti pre poľovnú zver
vnášaním plodonosných drevín a krov.
§ 45
Opatrenia na ochranu lesov
pred vplyvom imisií
(1) V lesoch pod vplyvom imisií sa vykonávajú opatrenia na
ochranu lesa podľa plánu alebo na základe projektu
ozdravných opatrení navrhnutého hospodárom a
posúdeného lesníckou ochranárskou službou.
(2) Náležitosti projektu podľa odseku 1 sú uvedené v
prílohe č. 10.
§ 46
Opatrenia na ochranu lesa
pred požiarmi
(1) Opatreniami na ochranu lesa pred požiarmi sú okrem
opatrení podľa osobitných predpisov12) najmä
a) protipožiarne rozčleňovacie pásy slúžiace
na zabránenie šíreniu korunového požiaru;
považujú sa za ne najmä trasy štátnych ciest,
miestne komunikácie, lesná dopravná sieť a iné
líniové stavby,
b) protipožiarne rozčleňovacie prieseky slúžiace na
zabránenie šíreniu pozemného požiaru, z ktorých
je odstránený horľavý materiál;
považujú sa za ne najmä drobné vodné toky,
zvážnice a približovacie linky,
c) letecký protipožiarny monitoring, ktorým sa v lesoch
všetkých vlastníkov, správcov a
obhospodarovateľov lesa sleduje ich ohrozenie požiarom;
vykonáva sa v lesných oblastiach a podoblastiach s vysokým
a stredným stupňom ohrozenia požiarom uvedených v
prílohe č. 11 a v období s vyšším rizikom
vzniku požiarov.
(2) Opatrenia podľa odseku 1 písm. a) a b) sa
vykonávajú ako opatrenia
a) plánu alebo
b) príslušného orgánu štátnej správy
lesného hospodárstva, alebo lesníckej ochranárskej
služby.
§ 47
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15.
júla 2006.
Zsolt Simon v. r.
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky č. 29/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
určovaní ochranných pásiem vodárenských
zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických
úpravách v ochranných pásmach
vodárenských zdrojov.
2) § 27 a 28 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných
liečivých vodách, prírodných
liečivých kúpeľoch, kúpeľných
miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
3) § 35 zákona č. 538/2005 Z. z.
4) § 7 a 8 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v
znení neskorších predpisov.
5) § 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
6) § 2 písm. b) ôsmy bod zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a
o zmene niektorých zákonov.
7) Zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon,
ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej
štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov.
8) Napríklad § 9 ods. 5 a § 20 zákona č. 217/2004 Z. z. v znení zákona č. 545/2004 Z. z., § 15 a 20 vyhlášky Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 571/2004 Z. z. o zdrojoch reprodukčného materiálu
lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a
používaní.
9) STN 48 2410 Zalesňovanie a starostlivosť o kultúry a
mladiny.
10) § 16 ods. 3 až 6 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch.
11) Napríklad STN 48 2702 Letecké a pozemné ošetrovanie
lesných porastov, STN 48 2711 Ochrana lesa proti hlavným druhom
podkôrneho hmyzu na ihličnatých drevinách, STN 48 2712
Ochrana lesa proti tvrdoňom a lykokazom na sadeniciach, STN 48 2713
Ochrana lesa proti chrústom a ich pandravám, STN 48 2714 Ochrana
lesa proti ploskankám rodu Cephalcia Pz., STN 48 2715 Ochrana lesa proti
mníške veľkohlavej, STN 48 2716 Ochrana
semenáčikov a sadeníc v lesných škôlkach, STN 48
2717 Ochrana lesa proti podkôrnikovi dubovému, STN 48 2718 Ochrana lesa proti
kôrovnici kaukazskej, STN 48 2723 Ochrana lesa proti drevokaznému hmyzu na ihličnatých
drevinách, STN 48 2732 Ochrana lesa proti sypavkám na borovici,
STN 48 2440 Ochrana kultúr proti burine.
12) Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení
neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení
vyhlášky č. 591/2005 Z. z.
Príloha č. 1
k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
LESNÉ VEGETAČNÉ STUPNE
|
Lesný vegetačný stupeň |
Orientačné údaje |
||||
|
Číslo |
Slovný opis |
Nadmorská výška |
Suma |
Vegetačné |
Priemerná |
|
1. |
Dubový |
300 a menej |
600 a menej |
180 |
8, 5 a viac |
|
2. |
Bukovo-dubový |
200 - 500 |
600 - 700 |
165 - 180 |
6, 0 - 8, 5 |
|
3. |
Dubovo-bukový |
300 - 700 |
700 - 800 |
150 - 165 |
5, 5 - 7, 5 |
|
4. |
Bukový |
400 - 800 |
800 - 900 |
130 - 160 |
5, 0 - 7, 0 |
|
5. |
Jedľovo-bukový |
500 - 1 000 |
900 - 1 050 |
110 - 130 |
4, 5 - 6, 5 |
|
6. |
Smrekovo-bukovo- |
900 - 130 |
1 000 - 1 300 |
90 - 120 |
3, 5 - 5, 0 |
|
7. |
Smrekový |
1 250 - 1 550 |
1 100 - 1 600 |
70 - 100 |
2, 0 - 4, 0 |
|
8. |
Kosodrevinový |
1 500 a viac |
1 500 a viac |
60 a menej |
2, 5 a menej |
Príloha č. 2
k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
Lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach
Príloha č. 3
k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
Vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej
vegetácie
Príloha č. 4
k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
Lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s
prevládajúcim zastúpením kosodreviny
Príloha č. 5
k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
ZOZNAM DIELCOV, V KTORÝCH SA NAVRHUJE VYHLÁSENIE
OCHRANNÝCH LESOV
Príloha č. 6
k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
CHARAKTERISTIKA PÁSIEM OHROZENIA LESA IMISIAMI
Príloha č. 7
k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
ZOZNAM LESNÝCH OBLASTÍ A PODOBLASTÍ A ICH GRAFICKÉ ZOBRAZENIE
Lesné oblasti a podoblasti s prevahou výskytu 1. lesného
vegetačného stupňa
01 Záhorská nížina, Dyjsko-moravská niva
A Borská nížina
B Chvojnická pahorkatina
C Dyjsko-moravská niva, Dolnomoravská niva
02 Podunajská nížina
A Podunajská rovina, Čenkovská niva
B Podunajská pahorkatina (bez nív)
C Sústava nív podunajskej pohorkatiny
(Dolnovážska, Nitrianska, Žitavská, Hronská,
Ipeľská niva)
03 Burda
04 Východoslovenská nížina
A Východoslovenská rovina
B Východoslovenská pahorkatina
Lesné oblasti s prevahou výskytu 2. lesného vegetačného
stupňa
05 Považský Inovec
06 Hornonitrianska kotlina
07 Tribeč
08 Žiarska kotlina
09 Krupinská planina, Ostrôžky
10 Juhoslovenská kotlina, Gemerská pahorkatina
11 Cerová vrchovina
12 Košická kotlina, Abovská pahorkatina
Lesné oblasti a podoblasti s prevahou výskytu 3. lesného
vegetačného stupňa
13 Malé Karpaty
14 Myjavská pahorkatina
15 Biele Karpaty
16 Považské podolie
17 Zvolenská kotlina
A Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina
B Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina
18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina
19 Slovenský kras
20 Slanské vrchy, Zemplínske vrchy
A Slanské vrchy
B Zemplínske vrchy
21 Nízke Beskydy
A Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie
B Busov
22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské
medzihorie
A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie,
Stráže
B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska
brázda, Hromovec
23 Javorníky
24 Žilinská kotlina
25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy
A Strážovské vrchy
B Súľovské vrchy
26 Turčianska kotlina
27 Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina,
Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy
A Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina,
Pohronský Inovec
B Vtáčnik, Kremnické vrchy
Lesné oblasti a podoblasti s prevahou výskytu 4. lesného
vegetačného stupňa
23 Javorníky
24 Žilinská kotlina
25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy
A Strážovské vrchy
B Súľovské vrchy
26 Turčianska kotlina
28 Volovské vrchy, Čierna hora
A Volovské vrchy
B Čierna hora
29 Hornádska kotlina
30 Vihorlatské vrchy
31 Bukovské vrchy
Lesné oblasti a podoblasti s prevahou výskytu 5. lesného
vegetačného stupňa
32 Západné Beskydy
33 Stredné Beskydy
A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská
vrchovina, Oravská Magura
B Kysucké Beskydy
C Kysucká vrchovina
D Oravská vrchovina
34 Malá Fatra, Žiar
A Malá Fatra
B Žiar
35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy
A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska
brázda
B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh
36 Horehronské podolie
A Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie
B Heľpianske podolie
C Breznianska kotlina
37 Poľana
38 Veporské vrchy, Stolické vrchy
A Veporské vrchy juh, Stolické vrchy
B Veporské vrchy sever
39 Spišskogemerský kras
40 Branisko
41 Východné Beskydy
A Ľubovnianska vrchovina
B Čergov
C Pieniny
42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura,
Ždiarska brázda
A Bachureň
B Levočské vrchy
C Spišská Magura, Ždiarska brázda
43 Podtatranská kotlina
A Liptovská kotlina
B Popradská kotlina, Tatranské podhorie
Lesné oblasti a podoblasti s prevahou výskytu 6. lesného
vegetačného stupňa
44 Oravská kotlina
45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda
46 Nízke Tatry, Kozie chrbty
A Salatíny, Demänovské vrchy
B Ďumbier, Prašivá; juh
C Ďumbier, Prašivá; sever
D Kráľova hoľa, Priehyba; juh
E Kráľova hoľa, Priehyba; sever
F Predná hoľa
G Kozie chrbty
Lesná oblasť a podoblasti s prevahou výskytu 7. lesného
vegetačného stupňa
47 Tatry
A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy,
Vysoké Tatry (bez Širokej)
B Belianske Tatry, Široká
C Osobitá
D Sivý vrch
Vysvetlivky:
45 - názov lesnej oblasti
A - názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
obrázok - mapa
Príloha č. 8
k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
ŤAŽBOVÉ UKAZOVATELE
na určenie objemu obnovnej ťažby v hospodárskych lesoch
hospodárskeho tvaru lesa vysokého pri
hospodárskom spôsobe podrastovom a holorubnom okrem
topoľových a vŕbových lesných porastov
A) Ťažbové percentá podľa vekových stupňov a
dĺžky obnovnej doby
|
Počet desaťročí, o ktoré je vekový stupeň vzdialený od rubnej doby |
Obnovná doba (roky) |
||||
|
|
10 |
20 |
30 |
40 |
50 |
|
- 4 |
- |
- |
- |
- |
2 |
|
- 3 |
- |
- |
4 |
12 |
18 |
|
- 2 |
12 |
25 |
30 |
29 |
25 |
|
- 1 |
86 |
67 |
50 |
40 |
33 |
|
+1 |
100 |
100 |
88 |
67 |
50 |
|
+2 |
100 |
100 |
100 |
100 |
88 |
|
+3 |
100 |
100 |
100 |
100 |
100 |
B) Empirické ťažbové percentá
|
Rubná doba |
Drevina |
Vekový stupeň |
||||||||||
|
|
|
5 |
6 |
7 |
8 |
9 |
10 |
11 |
12 |
13 |
14 |
15 |
|
80 |
- |
1 |
5 |
21 |
33 |
43 |
56 |
75 |
100 |
- |
- |
- |
|
90 |
- |
- |
1 |
7 |
22 |
32 |
45 |
63 |
100 |
- |
- |
- |
|
100 |
Smrek |
-- |
1 |
11 |
85 |
28 |
41 |
49 |
55 |
61 |
66 |
69 |
|
110 |
Smrek |
- |
- |
1 |
5 |
18 |
29 |
38 |
45 |
50 |
55 |
58 |
|
120 |
Smrek |
- |
- |
1 |
2 |
7 |
17 |
28 |
36 |
40 |
44 |
47 |
Príloha č. 9
k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
OPATRENIA NA OCHRANU LESA
týkajúce sa vybraných druhov hmyzu a iných
živých organizmov
Lykožrút smrekový (Ips typographus L.), lykožrút
lesklý (Pityogenes chalcographus L.) a lykožrút
severský (Ips duplicatus Sahlb.) (ďalej len
"lykožrúty")
Základný stav
Základný stav je nízky početný stav
populácie lykožrútov, pri ktorom objem
lykožrútového dreva nepresiahol v predchádzajúcom
roku v priemere 1 m3 na 5 ha plochy smrekového porastu a spravidla
nedochádza k vytváraniu ohnísk výskytu.
Zvýšený stav
Zvýšený stav je taký početný stav
populácie lykožrútov, pri ktorom objem
lykožrútového dreva prekročil v predchádzajúcom
roku 1 m3 na 5 ha plochy smrekového porastu a spravidla už dochádza
k vytváraniu ohnísk výskytu; je to stav, ktorý
upozorňuje na možnosť premnoženia lykožrútov.
Kalamitný stav
Kalamitný stav je taký početný stav populácie
lykožrútov, pri ktorom dochádza k rozsiahlemu poškodeniu
smrekových porastov a k hospodárskym stratám,
vznikajú väčšie ohniská na stenách alebo
vnútri porastov.
Kontrola
Pri základnom stave (latencii) sa výskyt lykožrútov
kontroluje pochôdzkami alebo pomocou feromónových lapačov,
resp. klasických lapákov (s výnimkou l. severského).
Feromónové lapače alebo lapáky sa umiestňujú na
najohrozenejšie miesta minimálne 1 kus na 5 ha lesných
porastov vo veku od 60 rokov (l. smrekový), resp. od 20 rokov (l.
lesklý a l. severský) so zastúpením smreka najmenej
20 %.
Pri zvýšenom a kalamitnom stave sa výskyt
lykožrútov kontroluje pomocou feromónových
lapačov alebo klasických lapákov (s výnimkou l.
severského). Pre jarné rojenie sa odporúča pripraviť na
každých 10 m3 včas spracovaného, lykožrútom
napadnutého dreva v predchádzajúcom roku 1 až 2 lapače
(lapáky). Pri stanovení počtu lapačov (lapákov)
na zachytenie letného rojenia sa vychádza zo stupňa odchytu
lapačov, resp. stupňa napadnutia lapákov.
Obranné opatrenia
Obranné opatrenia spočívajú predovšetkým v
asanácii napadnutého dreva (mechanickej alebo chemickej), v
sústredení a likvidácii lykožrútov v
ohniskách výskytu pomocou feromónových lapačov
a v pripravovaní klasických a otrávených
lapákov. Za každý čiastočne alebo čerstvo
opustený chrobačiar sa odporúča pripraviť
aspoň 1 lapač (lapák). Lapače sa môžu
inštalovať jednotlivo alebo vo forme jednoduchých či
zložených bariér pri porastových stenách. Pri obrane
sa môže využiť aj tzv. švédska metóda, t. j.
umiestnenie feromónových odparníkov priamo na stojaté
stromy určené na ťažbu. Pri l. severskom je
najefektívnejším spôsobom obrany včasné
odstraňovanie naleteného dreva a jeho asanácia.
Tvrdone (Hylobius Ger.) a lykokazy (Hylastes Er.) na sadeniciach
Základný stav
Základný stav je taký početný stav
populácií škodcov, ktorý nespôsobuje škody.
Jednotlivé slabo poškodené sadenice sú schopné prežitia a ich
výskyt je do 10 % z celkového počtu. Silné poškodenie sa
nevyskytuje.
Zvýšený stav
Zvýšený stav je taký početný stav
populácie škodcov, ktorý spôsobuje slabé poškodenie
sadeníc v množstve nad 10 % a jednotlivo sa objavuje aj silné
poškodenie (smrek - do 5 %, borovica - do 10 %).
Kalamitný stav
Kalamitný stav je taký početný stav populácie
škodcov, ktorý spôsobuje silné poškodenie sadeníc
smreka nad 5 % a borovice nad 10 % z celkového počtu.
Kontrola
Výskyt tvrdoňa smrekového (Hylobius abietis L.) sa zisťuje vo
všetkých novozaložených ihličnatých
porastoch, a to počas najmenej 2 rokov od ich založenia, dvomi
spôsobmi: priamou vizuálnou kontrolou sadeníc a kontrolou
výskytu imág v lapacích zariadeniach, kde viac ako 5
imág na zariadenie a deň znamená silný výskyt
škodcu.
Výskyt lykokazov (Hylastes Er.) sa kontroluje komplikovanejšie.
Odporúča sa kontrola populačnej hustoty lykokazov na
zvyškoch po ťažbe alebo špeciálne
pripravených lapacích polien sčasti zapustených do
zeme. Ak sa pri kontrole zistí v priemere viac ako 5 požerkov
lykokazov r. Hylastes na 1 m dĺžky, výsadba bude silne
ohrozená.
Obranné opatrenia
- likvidácia zvyškov po ťažbe,
- kladenie lapacích kôr alebo zemných pascí,
- ošetrenie ihličnatých sadeníc
namáčaním v insekticídnom roztoku pred
výsadbou,
- individuálny postrek sadeníc po výsadbe,
- aplikácia granulovaných insekticídov pred
výsadbou do sadbovej jamky.
Mníška veľkohlavá (Lymantria dispar L.)
Základný stav
Škodca spôsobuje minimálny žer, ktorý ani na
jednotlivých stromoch neprekročí defoliáciu viac ako
5 %.
Zvýšený stav
Škodca spôsobuje minimálny žer, ktorý ani na
jednotlivých stromoch neprekročí defoliáciu viac ako
30 %.
Kalamitný stav
Kalamitný stav je taký stav početnosti škodcu,
ktorý spôsobuje silné poškodenie lesných porastov a na
jednotlivých stromoch vzniká žer, pri ktorom
defoliácia prekračuje 50 %.
Kontrola
V základnom stave sa zisťuje výskyt mníšky
veľkohlavej pomocou feromónových lapačov
navnadených sexuálnym feromónom. S kontrolou sa
začína až v treťom roku po gradácii. V
lapačoch sa obyčajne zaznamenávajú iba ojedinelé odchyty.
Vo zvýšenom stave, keď početnosť samcov v
lapačoch presiahne 70 ks, sa začína s kontrolou početnosti
pomocou Turčekovej metódy. Za zvýšený stav treba
považovať početnosť 0, 3 - 2 znášky na strom.
V čase kalamitného výskytu sa používa na
zisťovanie početnosti škodcu Turčekova metóda. Za
kalamitný sa považuje početnosť 2 a viac
znášok na kmeň.
Obranné opatrenia
Obranné opatrenia spočívajú v leteckej aplikácii
insekticídov, ktorými sa ničia najmladšie
vývojové štádiá lariev (húseníc).
Opatrenia sa používajú vo vybraných porastoch
obyčajne vtedy, keď početnosť škodcu
prekročí priemerne 2 znášky na strom.
Rúrkovček smrekovcový (Coleophora laricella Hbn.)
Základný stav
Škodca spôsobuje v poraste len minimálne poškodenie
prejavujúce sa žltnutím a deformáciou ihlíc.
Jeho prítomnosť možno zaznamenať na menej ako 5 %
stromov.
Zvýšený stav
Škodca spôsobuje stredné poškodenie stromov prejavujúce sa
žltnutím a deformáciou ihlíc. Takto je
napadnutých do 30 % stromov v poraste.
Kalamitný stav
Škodca spôsobuje silné poškodenie stromov prejavujúce sa
žltnutím a deformáciou ihlíc. Takto je
napadnutých do 80 % stromov v poraste.
Kontrola
Kontrola sa v základnom stave vykonáva pochôdzkou v
rizikových porastoch, zaznamenávaním stavu a intenzity
výskytu škodcu. Vo zvýšenom a v kalamitnom stave je
kontrola založená na spočítavaní
prezimujúcich húseníc vo vakoch, ktoré sú
väčšinou pripradené k brachyblastom. Vzorníkové
konáre sa odoberajú z hornej, zo strednej a z dolnej časti
koruny. Ide o odber dvoch 1 m dlhých konárov z každej
časti koruny, pričom by sa vzorky mali odobrať aspoň z 5
rôznych stromov v rôznych častiach porastu (z každého stromu 4 - 5
vetiev). Kritický počet predstavujú dve prezimujúce
húsenice na 1 brachyblast.
Obranné opatrenia
Obranné opatrenia spočívajú v pozemnej alebo leteckej
aplikácii insekticídov. Tie sa aplikujú v dvoch
termínoch (jar - proti prezimujúcim húseniciam alebo leto
- na vajíčka a mladé larvy škodcu). Okrem toho je potrebné
venovať zvýšenú pozornosť preventívnym
opatreniam, a to hlavne zásade vysádzania drevín na
vhodných stanovištiach.
Kôrovnica kaukazská (Dreyfusia nordmannianae Eckst.), kôrovnica
zelená (Sacchifantes viridis Ratz.) a kôrovnica smrekovcová
(Adelges laricis L.)
Základný stav
Škodca spôsobuje v poraste len minimálne poškodenie
prejavujúce sa žltnutím ihlíc a jeho
prítomnosť možno zaznamenať na menej ako 5 % stromov.
Zvýšený stav
Škodca spôsobuje poškodenie stromov prejavujúce sa
deformáciou ihlíc. Takto je napadnutých 5 - 30 % stromov v
poraste. Pri 5 % stromov sa objavujú známky chradnutia
(úhyn vetiev, celých korún až celých stromov).
Kalamitný stav
Škodca spôsobuje poškodenie stromov prejavujúce sa
deformáciou ihlíc. Takto je napadnutých 30 - 50 % stromov
v poraste. Pri 30 % stromov sa objavujú známky chradnutia
(úhyn vetiev, celých korún až celých stromov).
Kontrola
Kontrola sa vykonáva pochôdzkou, pričom sa hodnotí
prítomnosť škodcu, percento a intenzita napadnutia a
poškodenia stromov.
Obranné opatrenia
Obranné opatrenia spočívajú v pozemnej alebo leteckej
aplikácii insekticídov. Tie sa aplikujú v dvoch
termínoch (jar alebo jeseň). Pred aplikáciou zásahu
je vhodné znížiť zakmenenie vykonaním prerezávky
a odstránením najviac postihnutých jedincov (ich
vytiahnutím z porastu a spálením).
Chrústy (Melolontha sp.) - imága
Základný stav
Imága možno pozorovať jednotlivo najmä vo
večerných hodinách. Defoliácia stromov nedosahuje ani
na okrajoch porastov viac ako 5 %.
Zvýšený stav
Vo večerných hodinách možno pozorovať
intenzívny nálet škodcu. Defoliácia v porastoch,
najmä na ich okrajoch, môže dosiahnuť 20 % pri solitéroch alebo
jednotlivých skupinách vhodných drevín až 50
%.
Kalamitný stav
Vo večerných hodinách možno pozorovať
intenzívny nálet škodcu. Aj počas dňa sú na
listoch viditeľné imága vo veľkom počte.
Defoliácia v porastoch, najmä na ich okrajoch, môže
dosiahnuť 50 a viac % pri solitéroch alebo jednotlivých
skupinách vhodných drevín až 100 %.
Kontrola
Kontrola sa v základnom stave vykonáva pochôdzkou, pričom sa
sleduje početnosť imág v korunách stromov, sila
rojenia, intenzita defoliácie a zaznamenávajú sa
územia s najväčším výskytom imág. Pri
zvýšenom a kalamitnom stave sa okrem toho sleduje aj
početnosť imág na trusníkoch a zisťuje sa pomer
pohlavia.
Obranné opatrenia
Obranné opatrenia spočívajú v pozemnej alebo leteckej
aplikácii insekticídov. Tie sa aplikujú na jar, keď
vrcholí rojenie a pomer pohlavia samce : samice je približne 1:1.
Prednostne sa ošetrujú solitéry, malé skupiny a okraje porastov.
Chrústy (Melolontha sp.) - pandravy
Základný stav
Pandravy sa vyskytujú jednotlivo v pôde, kde sú pozorované
najmä pri príprave pôdy a výsadbách. Škody na
sadeniciach sa nezaznamenávajú.
Zvýšený stav
Pandravy sa vyskytujú v pôde vo väčšom počte. Vo
výsadbách je poškodených (známky chradnutia
alebo celkom uhynuté) do 10 % sadeníc. Lokálne na miestach
mimoriadne vhodných pre vývoj pandráv je
poškodených do 50 % sadeníc.
Kalamitný stav
Pandravy sa vyskytujú v pôde vo veľkom počte. Vo
výsadbách je poškodených (známky chradnutia
alebo celkom uhynuté) 10 - 50 % sadeníc. Lokálne na miestach
mimoriadne vhodných pre vývoj pandráv je
poškodených do 50 - 80 % sadeníc.
Kontrola
V základnom stave sa sleduje početnosť pandráv pri
úprave pôdy a výsadbe sadeníc. Zaznamenáva sa
približná početnosť pandráv, instar a miesto
výskytu. Pri zvýšenom a kalamitnom stave sa kontrola
početnosti vykonáva kopaním sond tak, aby sa získalo
minimálne 20 jedincov škodcu (z minimálne 5 sond) v
náletovej oblasti. Za kalamitný stav sa považuje
početnosť 5 - 15 ks lariev I. instaru, 3 - 5 ks pandráv II.
instaru a 1 - 2 ks pandráv III. instaru priemerne na 1 m2
plochy sondy.
Obranné opatrenia
Obranné opatrenia spočívajú v pozemnej aplikácii
insekticídov. Tie sa aplikujú na záhony alebo
výsadby tak, aby boli zasiahnuté najmä najmladšie instary,
ktoré sú voči prípravkom najcitlivejšie. Doplnkovou
metódou boja môže byť mechanické ničenie pandráv
pri orbe.
Podkôrnik dubový (Scolytus intricatus Ratz.)
Základný stav
Pre hodnotenie stavu sa pripravujú kontrolné lapáky. Na kmeni
stromu sa po obsadení odkôrni 10 vzorníkových plôch s
rozmermi 10x10 cm a spočíta sa počet materských chodbičiek
(spolu na 1 000 cm2). Základný stav definuje slabo
obsadený lapák s celkovým počtom materských
chodbičiek na vzorníkových plochách menej ako 5.
Zvýšený stav
Za zvýšený stav sa považuje 5 až 10
materských chodbičiek na vzorníkových plochách
kontrolného lapáka.
Kalamitný stav
Pri kalamitnom stave je na vzorníkových plochách
kontrolných lapákov zaznamenaných viac ako 10
materských chodbičiek a súčasne sa v lesných
porastoch objavujú aj ďalšie stromy, ktoré uhynuli v dôsledku
napadnutia týmto druhom.
Kontrola
Kontrola sa v základnom stave vykonáva pochôdzkou,
prípadne kontrolnými lapákmi v dubových
lesných porastoch nad 40 rokov s výnimkou cerových, kde sa
prejavovalo alebo prejavuje hromadné hynutie duba. Kontrolné lapáky sa
takisto pripravujú v lesných porastoch, kde sa zaznamenal
aktuálny výskyt suchárov. Podľa zisteného stavu na
kontrolných lapákoch sa
a) kontrola ďalej nevykonáva, ak výskyt škodlivého
činiteľa nebol zistený,
b) opakuje príprava kontrolných lapákov v počte 1
lapák na 5 ha dubových porastov nad 40 rokov, ak bol
zistený základný stav,
c) pripravia v ďalšom období kontrolné lapáky v
počte 2 lapáky na každý ha dubových porastov nad
40 rokov, ak bol zistený zvýšený stav,
d) pripravia v ďalšom období 4 lapáky na ha
dubových porastov nad 40 rokov, ak bol zistený kalamitný
stav.
Obranné opatrenia
Postup pri príprave lapákov na obranu lesných porastov sa
stanoví podľa kritérií uvedených pri kontrole. O
rozmiestnení lapákov sa musí viesť evidencia. V
priebehu mája sa kontroluje odumieranie lapáku, na jeseň
jeho obsadenie a výskyt prirodzených chrobačiarov. Obsadené
lapáky je potrebné zlikvidovať do polovice apríla
nasledujúceho roka.
Podrobnosti sú uvedené v norme: STN 48 2717 Ochrana lesa proti
podkôrnikovi dubovému.
Sypavky na boroviciach (Lophodermium pinastri, Dothistroma septospora)
Základný stav
V škôlkach, vo výsadbách a v kultúrach nebol na
boroviciach v posledných dvoch vegetačných obdobiach
zaznamenaný výskyt sypaviek.
Zvýšený stav
V škôlkach, vo výsadbách a v kultúrach bol v priebehu
vegetačného obdobia na boroviciach zaznamenaný výskyt
sypaviek, pričom poškodený je len jeden ročník
ihličia.
Kalamitný stav
V škôlkach, vo výsadbách a v kultúrach
dochádza k intenzívnemu poškodzovaniu až odumieraniu
borovíc v dôsledku napadnutia sypavkami. Napadnuté borovice majú
len jeden ročník ihličia.
Kontrola
Kontrola sa vykonáva v škôlkach, vo výsadbách a v
kultúrach so zastúpením borovice lesnej alebo borovice
čiernej nad 20 %. Prvá kontrola sa vykonáva už na
jeseň v mesiacoch október až november. Jarná kontrola
sa vykonáva v mesiacoch marec a apríl, až do vyrašenia
ihlíc. Sadbový materiál sa kontroluje bezprostredne pred
výsadbou. Pri kontrole sa sleduje prítomnosť
charakteristických znakov napadnutia sypavkami, ako je hnednutie a
červenenie ihlíc, prítomnosť plodníc a opad
ihličia.
Obranné opatrenia
Obranné opatrenia sa vykonávajú v lesných škôlkach a
kultúrach formou postrekov fungicídnymi prípravkami, ktoré
majú preventívny charakter, s cieľom ochrániť
najmä doposiaľ nenapadnuté ihličie. S postrekmi proti sypavke
borovicovej (Lophodermium pinastri) je potrebné začať najneskôr
začiatkom júla, pričom ošetrenia treba opakovať v
dvojtýždňových intervaloch až do polovice augusta.
Postreky proti červenej sypavke (Dothistroma septospora) na borovici
čiernej je potrebné vykonávať už od prvej polovice
mája, minimálne 3-krát cez vegetačné obdobie, v 3
až 4-týždňových intervaloch. Na aplikáciu
je možné použiť fungicídne prípravky podľa
Zoznamu a rozsahu použitia povolených prípravkov na ochranu
rastlín, pričom je potrebné striedať prípravky s rôznou
účinnou látkou.
Podpňovka smreková (Armillaria ostoyae)
Základný stav
V smrekových porastoch sa zaznamenala prítomnosť
podpňoviek (plodnice, rhizomorfy, syrróciá), ale v priebehu
posledného roka nedošlo k chradnutiu a odumieraniu smreka z dôvodu
napadnutia podpňovkami.
Zvýšený stav
V porastoch so zastúpením smreka dochádza k pomiestnemu
usychaniu jednotlivých stromov z dôvodu napadnutia podpňovkami.
Objem spracovanej kalamitnej hmoty nepresahuje 1m3 na 5 ha smrekového lesa.
Kalamitný stav
V dôsledku napadnutia podpňovkou dochádza k poškodzovaniu
smrečín všetkých vekových tried, dochádza
ku skupinovému až k celoplošnému chradnutiu a odumieraniu
smrekových porastov.
Kontrola
V smrečinách sa vykonáva priebežná kontrola
prítomnosti charakteristických príznakov napadnutia.
Kontroluje sa prítomnosť plodníc (september -
október), pod kôrou výskyt bieleho vejárovitého syrrócia
a tmavých povrazcovitých rhizomorf, na báze kmeňa
zdurenie a ronenie živice, presychanie a prerieďovanie korún.
Kontrola sa vykonáva v priebehu celého roka.
Obranné opatrenia
Obranné opatrenia voči podpňovkám spočívajú
v dôslednom uplatňovaní prevencie, najmä v oblasti
pestovno-hospodárskych opatrení. V ohrozených
územiach je potrebné prehodnotiť výsadbu smreka, prednostne
vysádzať zmiešané lesy s vyšším
zastúpením listnáčov. Počas
výchovných zásahov z porastov odstraňujeme napadnuté
jedince. Pri kalamitnom stave je potrebné znížiť rubnú
dobu smrekových porastov. Obmedzujeme poškodzovanie pôdy a
poranenia stromov, rany je potrebné priebežne ošetrovať
vhodnými prípravkami na ošetrovanie rán s obsahom
fungicídnych látok.
Príloha č. 10
k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
NÁLEŽITOSTI PROJEKTU OZDRAVNÝCH OPATRENÍ
1. Názov projektu a dátum vyhotovenia.
2. Meno hospodára a číslo jeho osvedčenia o odbornej
spôsobilosti.
3. Opis stavu lesného porastu.
4. Analýzy pôdnych vzoriek a asimilačných orgánov,
prípadne údaje o koncentrácii elementov v machoch,
vykonaných akreditovaným laboratóriom.
5. Návrh hospodárenia v lesoch podľa jednotiek priestorového
rozdelenia lesa s opisom jednotlivých činností, ak sa
vykonajú odlišne od plánu alebo v porovnaní s
bežným hospodárením.
6. Odôvodnenie návrhu podľa bodu 5.
7. Spôsob zisťovania účinnosti vykonaných
opatrení.
8. Prílohy (napr. súhlas na vykonanie niektorých
prác, ak to vyžadujú osobitné právne predpisy,
kópia porastovej mapy, predpokladané náklady na realizáciu
projektu).
Príloha č. 11
k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
LESNÉ OBLASTI A PODOBLASTI PODĽA STUPŇA OHROZENIA POŽIAROM
Kategória A - lesy s vysokým stupňom ohrozenia
požiarom
01A Borská nížina
01B Chvojnická pahorkatina
18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina
19 Slovenský kras
23 Javorníky
28 Volovské vrchy, Čierna hora
29 Hornádska kotlina
32 Západné Beskydy
33 Stredné Beskydy
34 Malá Fatra, Žiar
35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy
37 Poľana
38 Veporské vrchy, Stolické vrchy
39 Spišskogemerský kras
40 Branisko
44 Oravská kotlina
45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda
46 Nízke Tatry, Kozie chrbty
47 Tatry
Kategória B - lesy so stredným stupňom ohrozenia
požiarom
05 Považský Inovec
07 Tribeč
08 Žiarska kotlina
09 Krupinská planina, Ostrôžky
11 Cerová vrchovina
13 Malé Karpaty
14 Myjavská pahorkatina
15 Biele Karpaty
17 Zvolenská kotlina
20 Slanské vrchy, Zemplínske vrchy
21 Nízke Beskydy
22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské
medzihorie
24 Žilinská kotlina
25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy
26 Turčianska kotlina
27 Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina,
Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy
30 Vihorlatské vrchy
31 Bukovské vrchy
36 Horehronské podolie
41 Východné Beskydy
42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura,
Ždiarska brázda
43 Podtatranská kotlina
Kategória C - lesy s nízkym stupňom ohrozenia
požiarom
01C Dyjsko-moravská niva, Dolnomoravská niva
02 Podunajská nížina
03 Burda
04 Východoslovenská nížina
06 Hornonitrianska kotlina
10 Juhoslovenská kotlina, Gemerská pahorkatina
12 Košická kotlina, Abovská pahorkatina
16 Považské podolie