141/2000 Z.z.
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 10. apríla 2000,
Ministerstvo
životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo")
podľa § 2 ods. 5, § 9 ods. 6, § 11 ods. 4, § 12 ods. 6, § 13 ods. 4, § 14 ods.
5, § 15 ods. 5, § 16 ods. 6, § 17 ods. 6, § 20 ods. 9, § 25 ods. 6 a § 28 ods.
6 zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej
správe (geologický zákon) ustanovuje:
Podrobnosti o členení geologických prác (k § 2 ods. 5 zákona)
§ 1
Geologický výskum
(1) Základný geologický výskum /1/ zahŕňa súbor tektonických, štruktúrnych,
sedimentologických, paleontologických, petrologických, mineralogických,
environmentálnych a ďalších geologických metód, terénnych a laboratórnych prác,
ktorými sa skúma, hodnotí a zobrazuje geologický vývoj zemskej kôry a jej
zákonitostí.
(2) Regionálny geologický výskum /2/ zahŕňa súbor geologických metód a prác,
ktorými sa spresňujú poznatky o zložení a zákonitostiach vývoja geologickej
stavby zemskej kôry vo vybraných územiach, hodnotia sa hydrogeologické,
inžinierskogeologické a geotermálne pomery záujmového územia na všeobecné
využitie a skúma sa prírodné horninové prostredie z hľadiska geologických
činiteľov, ktoré ovplyvňujú životné prostredie vrátane vplyvov ľudskej činnosti
na tieto činitele. V rámci tohto výskumu sa tiež odhadujú prognózne zdroje
nerastov a množstiev vôd.
-------------------------------------------------------------------
/2/ § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 313/1999 Z. z.
§ 2
Geologický prieskum
(1) Geologický prieskum sa uskutočňuje po etapách. Ak je to účelné, možno etapy
spojiť.
(2) Ak je potrebné v geologickej úlohe /3/ použiť niekoľko geologických
prieskumov, /4/ zaradí sa geologická úloha do toho geologického prieskumu,
ktorý prevažuje.
-------------------------------------------------------------------
/4/ § 2 ods. 3 zákona č. 313/1999 Z. z.
§ 3
Ložiskový geologický prieskum
(1) Ložiskovým geologickým prieskumom /5/ sa
a) skúmajú geologické pomery ložiska a jeho tektonická stavba,
b) sleduje rozmiestnenie jednotlivých nerastov podľa kvality,
c) skúmajú banskotechnické podmienky, ktoré môžu ovplyvniť dobývanie zistených
a overených zásob nerastov tvoriacich ložiská,
d) rieši možnosť ukladania odvalov, výsypiek a odkalísk spolu s predpokladanými
vplyvmi na životné prostredie,
e) skúmajú hydrogeologické pomery ložiska,
f) zisťuje výskyt a akumulácia podzemných vôd, ktoré môžu ovplyvniť spôsob
dobývania ložiska.
(2) Ak sa zistí výskyt a akumulácia podzemných vôd podľa odseku 1 písm. f),
vypracuje sa návrh na ich odvádzanie.
(3) Pri rozdelení ložiskového geologického prieskumu na etapy sa
a) vo vyhľadávacom prieskume vyhľadáva a overuje výhradné ložisko alebo ložisko
nevyhradeného nerastu, pričom sa
1. na zistenom výhradnom ložisku určí jeho približný rozsah a v jeho časti sa
overia a vypočítajú pravdepodobné zásoby kategórie Z-2; v ostatnej časti sa
overia a vypočítajú predpokladané zásoby kategórie Z-3 alebo prognózne zdroje,
2. na zistenom ložisku nevyhradených nerastov overí a vypočíta množstvo zásob,
približný rozsah, kvalita a typy suroviny,
b) v podrobnom prieskume výhradného ložiska overujú zásoby ložiska v množstve a
v kvalite potrebnej na ich využívanie, ktoré sa vypočítajú ako overené zásoby v
kategórii Z-1; ostatné zásoby ložiska sa vypočítajú ako pravdepodobné zásoby v
kategórii Z-2,
c) v ťažobnom prieskume výhradného ložiska spresňujú znalosti o rozmiestnení
zásob a o ich kvalite a škodlivinách v typoch suroviny, ktoré sú potrebné na
usmerňovanie dobývania ložiska.
-------------------------------------------------------------------
§ 4
Hydrogeologický prieskum
(1) Hydrogeologickým prieskumom /6/sa skúmajú hydrogeologické pomery vybraného
územia, najmä interakcia podzemných vôd a geologického prostredia, povrchových
vôd, klimatických podmienok, skúmajú sa podmienky využívania podzemných vôd na
rôzne ciele, ochrana ich množstva a ich kvalita a vzťah k ostatným zložkám
životného prostredia.
(2) Podzemné vody sú vody pod zemským povrchom /7/ bez ohľadu na ich druh a
možné využitie.
(3) Pri skúmaní hydrogeologických pomerov územia sa hodnotí skutočné a možné
znečistenie podzemných vôd, navrhujú sa optimálne spôsoby využívania a ochrany
podzemných vôd.
(4) Hydrogeologický prieskum sa uskutočňuje samostatne s cieľom zistiť množstvá
a kvalitu podzemných vôd alebo ako súčasť iných prieskumov uvedených v § 3, 5,
6 až 11.
(5) Pri rozdelení hydrogeologického prieskumu na etapy sa
a) vo vyhľadávacom prieskume
1. skúmajú hydrogeologické pomery vybraného hydrogeologického regiónu (rajónu,
subrajónu a štruktúry),
2. určujú množstvá podzemnej vody v kategórii C a sumarizujú sa aj skôr určené
využiteľné množstvá vo vyšších kategóriách,
3. skúmajú hydrogeologické pomery regiónu na účely komplexného územného
plánovania, na ochranu a rozvoj životného prostredia,
b) v podrobnom prieskume
1. skúmajú hydrogeologické pomery území perspektívnych na odber podzemnej vody,
2. určujú využiteľné množstvá podzemnej vody na úrovni požadovanej na povolenie
na odber podzemnej vody v kategórii B,
3. podrobne skúmajú hydrogeologické pomery na zakladanie stavieb a na iné
účely,
4. realizujú geologické práce na získanie údajov, ktoré sú potrebné na
vypracovanie projektov stavebných prác a iných prác,
c) v doplnkovom prieskume
1. spresňujú informácie o hydrogeologických pomeroch, o využiteľných množstvách
podzemnej vody určených v etape podrobného prieskumu v územiach perspektívnych
na odber podzemnej vody na základe výsledkov dlhodobého režimového pozorovania
a merania v priebehu využívania zdrojov,
2. získavajú nové hydrogeologické informácie, ktorých doplnenie vyplýva zo
zmien projektov stavieb, zo zmeny ich určenia, z nových skutočností a z
vplyvov, ktoré boli zistené pri uskutočňovaní stavieb alebo ich prevádzkovaní,
a prípadne z okolností, ktoré nebolo možné predvídať na základe údajov
podrobného prieskumu.
-------------------------------------------------------------------
/7/ § 40 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský
zákon).
§ 65 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 241/1998 Z. z.
§ 5
Inžinierskogeologický prieskum
(l) Inžinierskogeologickým prieskumom /8/ sa
a) skúmajú, zisťujú a overujú inžinierskogeologické pomery vybraného územia, v
ktorom sa uvažuje o realizácii výstavby,
b) zisťujú podmienky stability územia, v ktorom sa uvažuje o realizácii
výstavby,
c) spracúvajú geologické podklady na účely územného plánovania,
d) zisťujú podmienky stability územia náchylného na zosúvanie s návrhom na
stabilizovanie územia.
(2) Pri rozdelení inžinierskogeologického prieskumu na etapy sa
a) v orientačnom prieskume vykonáva súbor geologických prác potrebných na
zistenie základných charakteristík územia a na zásadné posúdenie možnosti a
vhodnosti územia na výstavbu alebo na iné využitie; na zosuvných územiach sa
skúmajú aj príčiny vzniku deformácií a posudzuje sa potreba ich stabilizácie,
prípadne sanácie,
b) v podrobnom prieskume vykonávajú práce, na ktorých základe sa spracúvajú
podklady na spracovanie projektovej dokumentácie výstavby s návrhmi na
zakladanie stavieb na zosuvných územiach a pri objektoch ohrozených zosuvom sa
určia podmienky na zabezpečenie stability územia náchylného na zosúvanie,
c) v doplnkovom prieskume vykonávajú geologické práce, ktorými sa pri výstavbe
alebo prevádzke stavby spresňujú získané geologické poznatky, sleduje sa
správanie stavby a účinky jej prevádzky s ohľadom na konkrétne geologické
podmienky a na jej vplyv na životné prostredie.
-------------------------------------------------------------------
§ 6
Geologický prieskum životného prostredia
(1) Geologickým prieskumom životného prostredia /9/ sa zisťujú a overujú
geologické činitele, ktoré toto prostredie ovplyvňujú pozitívne alebo
negatívne, vrátane vplyvov, ktoré vznikajú ľudskou činnosťou; sleduje sa
rovnováha medzi využívaním a ochranou životného prostredia a získavajú sa
geologické podklady na návrh sanačných opatrení.
(2) Pri skúmaní životného prostredia sa zisťujú a overujú geologické,
inžinierskogeologické, hydrogeologické a geochemické pomery s prihliadnutím na
zistené geologické činitele a stupeň kontaminácie geologického prostredia a
navrhujú sa optimálne postupy na zmiernenie alebo zamedzenie ich negatívnych
vplyvov na toto prostredie.
(3) Pri rozdelení geologického prieskumu životného prostredia na etapy sa
a) v orientačnom prieskume zisťujú geologické činitele nepriaznivo ovplyvňujúce
životné prostredie, orientačne sa hodnotia geologické, geochemické,
inžinierskogeologické a hydrogeologické pomery a určia sa úlohy, ktoré treba
doriešiť v etape podrobného prieskumu,
b) v podrobnom prieskume overujú zistené geologické činitele, podrobne sa skúma
ich vplyv na životné prostredie a spracúvajú sa geologické podklady na
optimálne postupy na zmiernenie alebo zamedzenie ich vplyvov na životné
prostredie pri následných činnostiach,
c) v doplnkovom prieskume sledujú a spresňujú vplyvy geologických činiteľov na
životné prostredie pri rôznych činnostiach v území.
-------------------------------------------------------------------
§ 7
Geologický prieskum na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov plynov a
kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch
(1) Geologickým prieskumom na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov
/10/ sa zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory,
ktoré vznikli vyťažením ložísk, zisťuje sa ich rozsah a objem na uskladnenie
plynov a kvapalín, ako aj tesnosť štruktúry, aby pri prevádzke nedochádzalo k
nadmerným stratám uskladnených látok. Overujú sa aj hydrogeologické a
geotermálne pomery v horninových štruktúrach alebo v podzemných priestoroch,
ako aj v ich okolí, aby sa zamedzilo znečisteniu podzemných vôd.
(2) Pri rozdelení geologického prieskumu na etapy sa
a) v orientačnom prieskume zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo
podzemné priestory, ako aj ich prípadné netesnosti a orientačne sa zisťuje ich
vhodnosť na uskladňovanie plynov alebo kvapalín; určia sa úlohy, ktoré treba
doriešiť v etape podrobného prieskumu,
b) v podrobnom prieskume podrobne overí rozsah horninových štruktúr alebo
podzemných priestorov podľa písmena a), vypočíta sa ich objem a podrobne sa
preskúma ich tesnosť voči okoliu, ako aj hydrogeologické pomery, aby sa mohli
vypracovať geologické podklady na zriadenie alebo prevádzku podzemného
zásobníka,
c) v doplnkovom prieskume kontrolujú zistené vlastnosti týchto horninových
štruktúr alebo podzemných priestorov, najmä či nedochádza k úniku
uskladňovaného plynu alebo kvapaliny do okolia a k znečisťovaniu podzemných vôd
a navrhujú sa opatrenia; kontroluje sa stav priestoru horninovej štruktúry
najmä z hľadiska ochrany geologického prostredia a navrhujú sa opatrenia na
zamedzenie nežiaducich vplyvov na životné prostredie.
-------------------------------------------------------------------
§ 8
Geologický prieskum na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné
využívanie geotermálnej energie
(1) Geologickým prieskumom na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné
využívanie geotermálnej energie /11/ sa skúmajú geologické a geotermálne pomery
vybraného územia, zisťujú a overujú sa množstvá geotermálnych vôd spolu so
sprevádzajúcimi plynmi, ich tepelná energia a chemické zloženie a množstvá
tepelnej energie suchých hornín; dokumentujú sa zmeny počas využívania a
navrhuje sa optimálny režim prevádzky zariadení a zneškodňovania odpadových vôd
s dôrazom na zamedzenie nežiaduceho znečistenia vôd, prípadne aj na odvádzanie
využitých vôd do horninového prostredia.
(2) Pri rozdelení geologického prieskumu na etapy sa
a) v orientačnom prieskume orientačne zisťujú geologické podmienky v území na
možnosť zriadiť zariadenia na využívanie geotermálnej energie a určia sa úlohy,
ktoré treba riešiť v etape podrobného prieskumu,
b) v podrobnom prieskume orientačne zistené podmienky overujú a spracúvajú sa
podklady na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné využívanie
geotermálnej energie a zneškodňovanie odpadových vôd,
c) v doplnkovom prieskume spresňujú geologické podmienky pri prevádzke
zariadení, najmä sa overuje, či postupom využívania geotermálnej energie
nedochádza k zmenám teploty horninového prostredia, vôd a k zmenám ich
chemického zloženia, ktoré by sťažili využívanie vôd alebo zneškodňovanie odpadových
vôd.
-------------------------------------------------------------------
§ 9
Geologický prieskum na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych a iných
odpadov v podzemných priestoroch
(1) Geologickým prieskumom na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych a
iných odpadov v podzemných priestoroch /12/ sa zisťujú vhodné horninové štruktúry
a overujú sa podzemné priestory, ktoré vzniknú dobývaním ložísk, pre úložiská
vrátane tých, ktoré vznikli banskou činnosťou, skúmajú sa ich geologické
pomery, ich vhodnosť a rozsah a zisťujú sa podmienky, za ktorých by mohlo dôjsť
k úniku žiarenia a iných škodlivín do horninového prostredia, najmä do
podzemných vôd; spracúvajú sa geologické podklady na zriaďovanie a prevádzku
úložísk, ako aj opatrenia na ochranu geologického prostredia pred znečistením.
(2) Pri rozdelení geologického prieskumu na etapy sa
a) v orientačnom prieskume vyhľadávajú vhodné podzemné priestory a orientačne
sa zisťujú ich geologické pomery a možnosť na odkladanie odpadov a určia sa
úlohy, ktoré treba doriešiť v etape podrobného prieskumu,
b) v podrobnom prieskume podrobne skúmajú geologické pomery územia s vhodnými
podzemnými priestormi a overuje sa vhodnosť týchto priestorov na ukladanie
odpadov, zisťuje sa možnosť úniku žiarenia a škodlivín do okolia, najmä do
podzemných vôd a povrchových vôd, spracúvajú sa geologické podklady na
zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych a iných odpadov, ako aj
opatrenia na ochranu geologického prostredia pred znečistením,
c) v doplnkovom prieskume sledujú a spresňujú geologické pomery a zmeny v
geologickom prostredí počas prevádzky úložiska a navrhujú sa doplňujúce
opatrenia na zabezpečenie ochrany geologického prostredia pred znečistením.
-------------------------------------------------------------------
§ 10
Geologický prieskum na sprístupňovanie jaskýň a zaistenie stability podzemných
priestorov
Geologickým prieskumom na sprístupňovanie jaskýň a zaistenie stability podzemných
priestorov /13/ sa vo vybranom území zisťujú možnosti výskytu jaskýň, ich možný
priebeh, rozsah, viazanosť na štruktúry a zloženie horninového prostredia,
overuje a skúma sa možnosť optimálneho sprístupnenia jaskyne; skúmajú sa
podmienky stability jaskynných a iných podzemných priestorov a navrhujú sa
opatrenia na zaistenie stability podzemných priestorov.
-------------------------------------------------------------------
§ 11
Geologický prieskum na zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel
Geologickým prieskumom na zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel
/14/ sa študujú historické podklady územia s výskytom prejavov starých banských
diel /15/ na povrchu, ktoré môžu ohroziť verejný záujem. Zisťujú sa geologické
podmienky ich vplyvu na povrch a navrhujú sa opatrenia na zabezpečovanie
starých banských diel a na likvidáciu ich účinkov na povrchu a vplyvu na
podzemné vody.
-------------------------------------------------------------------
/15/ § 35 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č.
498/1991 Zb.
Podrobnosti o obsahu odbornej spôsobilosti a o spôsobe jej overovania (k § 9
ods. 6 zákona)
§ 12
Overovanie odbornej spôsobilosti
(1) Odborná spôsobilosť sa overuje skúškou /16/ pred skúšobnou komisiou, ktorú
tvorí predseda a členovia komisie.
(2) Prihlášku na skúšku zasiela žiadateľ alebo jeho zamestnávateľ na
ministerstvo. Prihláška na skúšku obsahuje meno a priezvisko, titul, dátum
narodenia, rodné číslo a trvalý pobyt žiadateľa.
(3) Žiadateľ k prihláške na skúšku priloží
a) doklad o dosiahnutom odbornom vzdelaní s uvedením svojej špecializácie,
b) doklad o dĺžke a zameraní svojej praxe spolu so stručným prehľadom
doterajšej edičnej a inej odbornej činnosti v špecializácii, na ktorú sa žiada
preukaz odbornej spôsobilosti a na ktorej činnosti sa autorsky podieľa alebo
podieľal.
(4) Skúšobná komisia pri overovaní znalostí právnych predpisov prihliada na
odborné zameranie žiadateľa.
(5) Skúška sa hodnotí klasifikačnými stupňami "vyhovel" alebo
"nevyhovel". Skúšobná komisia po skončení skúšky oznámi výsledok
skúšky žiadateľovi.
(6) Ak žiadateľ pri skúške nevyhovie, môže podať novú prihlášku na skúšku po
uplynutí troch mesiacov odo dňa skúšky, pri ktorej nevyhovel. K novej prihláške
sa doklady podľa odseku 3 neprikladajú.
(7) Náklady žiadateľa spojené s prípravou na skúšku a s účasťou na nej znáša
žiadateľ alebo jeho zamestnávateľ.
(8) Na znovuoverenie odbornej spôsobilosti /17/ sa vzťahujú ustanovenia odsekov
1, 2, 4 až 7.
(9) Podrobnosti o činnosti skúšobnej komisie a o skladaní skúšky upraví
skúšobný poriadok.
(10) Preukaz o odbornej spôsobilosti sa vydá žiadateľovi, ktorý bol hodnotený
klasifikačným stupňom "vyhovel".
-------------------------------------------------------------------
/17/ § 9 ods. 4 zákona č. 313/1999 Z. z.
Podrobnosti o projektovaní geologickej úlohy, o zisťovaní stretov záujmov
chránených osobitnými predpismi, o schvaľovaní projektu geologickej úlohy a o
jeho náležitostiach (k § 11 ods. 4 zákona)
§ 13
Projektovanie geologickej úlohy
(1) Pri projektovaní geologickej úlohy sa vypracúva projekt geologickej úlohy
(ďalej len "projekt"), /18/ a ak to vyžaduje rozsah a zložitosť
geologickej úlohy, jeho súčasťou je aj prípravná dokumentácia.
(2) V projekte sa určuje postup a podmienky odborného, efektívneho a bezpečného
riešenia geologickej úlohy.
(3) Projekt sa obmedzuje na nevyhnutný rozsah zodpovedajúci povahe a zložitosti
geologickej úlohy a geologických prác potrebných na jej riešenie.
(4) Projekt obsahuje názov geologickej úlohy, jej číslo, dátum vyhotovenia,
druh geologických prác, etapu geologického prieskumu, názov obstarávateľa a
vykonávateľa geologických prác a podpis štatutárneho orgánu vykonávateľa
geologických prác alebo ním splnomocneného zástupcu.
(5) Vykonávateľ geologických prác zodpovedá za uchovávanie projektu počas
riešenia geologickej úlohy a v období troch rokov po jej skončení.
(6) Pri vypracúvaní projektu vykonávateľ geologických prác zohľadní výsledky už
vykonaných výskumov a prieskumov, ako aj geologické poznatky o území a o jeho
prírodných pomeroch a vykoná nevyhnutné zistenia v teréne. Ak bola vypracovaná
prípravná dokumentácia, vychádza sa pri vypracúvaní projektu z jej záverov.
(7) Pri vypracúvaní projektu geologickej úlohy vykonávateľ geologických prác
podľa potreby prerokúva s obstarávateľom návrh riešenia geologickej úlohy.
-------------------------------------------------------------------
§ 14
Stret záujmov
(1) Pri vypracúvaní projektu vykonávateľ geologických prác zisťuje, či sa uvažované
geologické práce, prípadne využitie ich výsledkov netýkajú záujmov chránených
osobitnými predpismi /19/ a vyberie také riešenie geologickej úlohy, ktoré
zabezpečuje postup v súlade s právnymi predpismi na ich ochranu; ak ide o
prieskum, pri ktorom sa nepoužijú technické práce, predloží vyjadrenie podľa
osobitného predpisu. /20/ Zisťovanie a riešenie stretov záujmov chránených
osobitnými predpismi môže zabezpečiť aj obstarávateľ a výsledky oznámiť
vykonávateľovi geologických prác.
(2) Ak vykonávateľ geologických prác zistí záujmy chránené osobitnými
predpismi, ktoré vylučujú vykonávanie geologických prác alebo budúce využitie
ich výsledkov, oznámi zistené skutočnosti bez zbytočného odkladu
obstarávateľovi; iné strety záujmov uvedie v projekte s návrhom na ich
riešenie.
-------------------------------------------------------------------
/20/ § 9 ods. 2 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z.
§ 15
Prípravná dokumentácia
(l) Prípravná dokumentácia sa vypracúva ako všeobecné riešenie alebo ako
prípravná štúdia. O jej vypracovaní rozhodne obstarávateľ, ktorý vymedzí jej
obsah a skladbu.
(2) Vo všeobecnom riešení sa
a) vymedzuje geologický zámer v širších hospodárskych, technických a vedeckých
súvislostiach,
b) preukazuje účelnosť, realizovateľnosť a racionálnosť geologického zámeru,
c) uvádza prehľad prác a odhad nákladov,
d) uvádzajú podklady na koncepcie a návrhy dlhodobých výhľadov a plánov
geologických prác.
(3) V prípravnej štúdii sa
a) hodnotia alebo spresňujú prognózne zdroje nerastov a posudzuje očakávaný
hospodársky prínos,
b) navrhuje a odôvodňuje optimálna lokalita geologického prieskumu,
c) analyzujú a navrhujú rôzne metodické a technické postupy riešenia
geologickej úlohy,
d) hodnotí hospodársky prínos uvažovaných riešení a pripravujú sa podklady na
ich ekonomické odôvodnenie.
§ 16
Projekt
(1) Projekt obsahuje spôsob riešenia geologickej úlohy, jej zabezpečenie,
harmonogram a predpokladané výsledky geologických prác. Súčasťou projektu
financovaného z prostriedkov štátneho rozpočtu je rozpočet a odôvodnenie geologickej
úlohy.
(2) V projekte možno určiť postupné vyhodnocovanie výsledkov geologických prác
čiastkovými záverečnými správami.
(3) Okrem náležitostí uvedených v § 13 ods. 4 projekt obsahuje
a) názov a identifikačné číslo katastrálneho územia, názov a číselný kód
okresu, prípadne iné miestopisné určenie skúmaného územia alebo skúmaného
objektu,
b) cieľ geologickej úlohy uvádzajúci okruh otázok, ktoré treba riešiť s
prihliadnutím na budúce hospodárske, technické, prípadne vedecké využitie ich
výsledkov,
c) odkaz na súvisiace geologické úlohy, prípadne na predchádzajúcu etapu
geologického prieskumu, ak sa uskutočnila.
§ 17
Spôsob riešenia a zabezpečenie geologickej úlohy v projekte
(1) Spôsob riešenia geologickej úlohy v projekte (geologická časť) obsahuje
a) východiskové údaje o území a o geologických činiteľoch podmieňujúcich jej
riešenie,
b) vzťah k tvorbe a ochrane životného prostredia,
c) postup riešenia a jeho odôvodnenie,
d) druh, špecifikáciu, počet a rozsah geologických prác vrátane technologických
a špeciálnych prác a skúšok s časovou nadväznosťou na ich realizáciu,
e) kvalitatívne požiadavky na vykonávanie geologických prác a špecifikáciu
kontrolných prác počas riešenia.
(2) Zabezpečenie riešenia geologickej úlohy v projekte (technická časť) obsahuje
a) určenie technologických postupov a technických parametrov projektovaných
geologických prác vrátane zabezpečenia kvalitatívnych podmienok na vykonávanie
geologických prác,
b) určenie technických prostriedkov na riešenie geologickej úlohy,
c) spôsob prípravy pracoviska, dopravy a prívodov vody a energie a ďalších
súvisiacich prác potrebných na vykonávanie geologických prác,
d) určenie miesta a spôsobu ukladania nerastnej suroviny, vzoriek, vrtnej
drviny, použitého vrtného výplachu, vypúšťania geotermálnych vôd a iných látok
získaných pri vykonávaní geologických prác,
e) riešenie likvidačných, prípadne zabezpečovacích a rekultivačných prác,
f) opatrenia na zabezpečenie vstupov na pozemky, záujmov chránených osobitnými
predpismi a opatrenia na zamedzenie vzniku škôd pri vykonávaní geologických
prác, spôsob náhrady škôd a opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, sociálne a hygienické vybavenie.
(3) Ku geologickej časti projektu a k technickej časti projektu podľa odsekov l
a 2 sa prikladajú mapy, rezy a výkresy, ktoré vyjadrujú cieľ geologickej úlohy
a spôsob jej riešenia. Ďalej sa prikladajú doklady o výsledkoch riešenia
stretov záujmov chránených osobitnými predpismi. /19/
-------------------------------------------------------------------
§ 18
Rozpočet geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu
Rozpočet geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu obsahuje
predpokladané náklady na práce podľa druhov geologických prác zahrnutých do
projektu vrátane dohodnutej rezervy na krytie nákladov, ktoré nemožno v
projekte predvídať.
§ 19
Odôvodnenie geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu
(1) V odôvodnení geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu sa
odôvodňuje hospodárska potreba alebo iná potreba jej riešenia a v prípade
návrhu variantných riešení aj prínos riešenia doložený prípadným porovnaním
rozpočtových nákladov.
(2) Pri odôvodnení sa vychádza z geologickej úlohy financovanej zo štátneho
rozpočtu, prihliada sa však aj na geologický zámer, najmä na potrebné
geologické práce v nasledujúcich etapách geologického prieskumu, prípadne aj na
možné využitie geologických diel a geologických objektov po skončení
geologického prieskumu na iné účely. Odôvodnením geologickej úlohy môže byť aj
odvolanie sa na schválenú prípravnú dokumentáciu alebo na záverečnú správu
predchádzajúcej etapy geologických prác, ak obsahuje odôvodnenie nasledujúcej
etapy geologického prieskumu.
§ 20
Osobitné náležitosti projektu
Osobitné náležitosti projektu sú:
a) pri ložiskovom prieskume
l. údaje o prognóznych zdrojoch a o preskúmaných zásobách nerastov v skúmanom
ložisku podľa kategórií s podmienkami využiteľnosti zásob, podľa ktorých boli
vyhodnotené,
2. očakávané množstvo a kvalita prírastkov zásob ložiska podľa kategórií,
ukazovatele vymedzenia ložiska a výpočtu jeho zásob, najmä podmienky ich
využiteľnosti,
b) pri hydrogeologickom prieskume
l. údaje o množstvách podzemných vôd v záujmovom území a údaje o súčasných
odberoch,
2. očakávané množstvá podzemných vôd a ich kvalita podľa kategórií, ak je
cieľom geologickej úlohy overenie množstiev a kvality podzemných vôd,
c) pri inžinierskogeologickom prieskume riešenie vplyvu predpokladaného
inžinierskeho diela na geologické pomery v oblasti.
§ 21
Schvaľovanie projektu
(1) Vypracovaný projekt predloží vykonávateľ geologických prác na schválenie
obstarávateľovi.
(2) Schválenie projektu obsahuje podpis štatutárneho orgánu obstarávateľa,
dátum schválenia a odtlačok pečiatky obstarávateľa.
Podrobnosti postupu, podmienky riešenia a náplň riadenia a sledovania
geologickej úlohy, postup a podmienky pri vypracúvaní zmeny projektu a prípady,
keď možno začať riešenie geologickej úlohy pred schválením jej projektu (k § 12
ods. 6 zákona)
§ 22
Začatie riešenia geologickej úlohy
(l) Geologickú úlohu možno začať riešiť len na základe schváleného projektu.
Výnimočne môže vykonávateľ geologických prác začať riešiť geologickú úlohu so
súhlasom jej obstarávateľa pred schválením projektu počas jeho vypracúvania, a
to v týchto prípadoch:
a) ak geologickými prácami možno odvrátiť alebo zmierniť účinky hroziacej
havárie a živelnej pohromy,
b) ak sú geologické práce nevyhnutné na odstránenie následkov havárie a
živelnej pohromy,
c) ak by neskorším začatím riešenia mohli vzniknúť škody na nehnuteľnostiach
alebo iné škody, ktorým možno predčasným začatím geologických prác zabrániť.
(2) Ak sa geologická úloha začne riešiť pred schválením projektu, schváli sa
projekt najneskoršie do troch mesiacov odo dňa začatia jej riešenia.
(3) Geologickú úlohu na vybrané geologické práce možno začať riešiť až po
určení prieskumného územia. /21/
-------------------------------------------------------------------
§ 23
Podmienky riešenia geologickej úlohy
(1) Pri riešení geologickej úlohy vykonávateľ geologických prác
a) postupuje podľa harmonogramu geologickej úlohy, ale najskôr uskutočňuje
geologické práce, ktorých výsledky môžu slúžiť na vykonanie následných
geologických prác,
b) postupuje podľa technických požiadaviek a technologických podmienok
uvedených v projekte, podľa slovenských technických noriem /22/ a všeobecne
záväzných právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci,
c) zabezpečuje, prípadne vyhotovuje mapové podklady a zameriava podľa
osobitných predpisov /23/ a slovenských technických noriem /24/ geologické
práce s presnosťou zodpovedajúcou účelu ich využitia.
(2) Pri riešení geologickej úlohy vykonávateľ geologických prác postupuje tak,
aby sa čo najmenej zasahovalo do práv a právom chránených záujmov vlastníka
nehnuteľnosti, správcu alebo nájomcu a aby nevznikali škody, ktorým možno
zabrániť.
(3) Vykonávateľ geologických prác môže vykonanie niektorých geologických prác
alebo ucelených častí riešenia geologickej úlohy zadať inému vykonávateľovi
geologických prác, ale pritom zodpovedá obstarávateľovi za ich odborné
vykonanie.
-------------------------------------------------------------------
/23/ Napríklad § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii, výnos Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 1/1993 o banskomeračskej dokumentácii pri
banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom
(oznámenie č. 203/1993 Z. z.).
/24/ Napríklad STN 01 3401 Mapy veľkých mierok. Základné a účelové mapy, STN 01
3411 Mapy veľkých mierok. Kreslenie a značky, STN 73 0415 Geodetické body.
§ 24
Riadenie riešenia geologickej úlohy
(1) Vykonávateľ geologických prác pri riešení geologickej úlohy priebežne
kontroluje, či ich cieľ je dosiahnuteľný, či projektované riešenie geologickej
úlohy je v súlade so skutočnosťami zistenými geologickými prácami a či
projektované metodické postupy a práce vyhovujú podmienkam uvedeným v projekte
a poznatkom získaným počas riešenia geologickej úlohy.
(2) Zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy
a) zabezpečuje vytýčenie geologických prác v teréne, najmä prác technického
charakteru,
b) kontroluje správnosť vykonávania geologických prác,
c) zabezpečuje geologickú dokumentáciu, jej vedenie a uchovávanie,
d) spolupracuje so spoluriešiteľmi a usmerňuje spracúvanie vyhodnotenia
geologickej úlohy,
e) navrhuje zmeny projektu, prípadne zastavenie geologických prác, ak nemožno
dosiahnuť ich cieľ,
f) spolupracuje s obstarávateľom,
g) kompletizuje záverečnú správu a zodpovedá za odbornosť vyhodnotenia
geologickej úlohy,
h) oznámi obstarávateľovi prípadné strety záujmov zistené pri realizácii
geologických prác.
§ 25
Zmena projektu
(1) Vykonávateľ geologických prác pri riešení geologickej úlohy bezodkladne
navrhne zmenu projektu, ak zistí, že
a) na riešenie geologickej úlohy treba zvoliť na základe čiastkových výsledkov
riešenia zásadne iný metodický alebo technický postup, ako určil projekt, alebo
vykonať podstatne väčší rozsah geologických prác, ako bol schválený,
b) nemožno dosiahnuť ciele geologickej úlohy sledované projektom, najmä ak sa
geologické pomery a výsledky riešenia podstatne líšia od predpokladov
uvažovaných v projekte.
(2) Zmena projektu obsahuje náležitosti uvedené v § 13 ods. 4, § 6 ods.1 a
dôvody vypracovania zmeny projektu.
Podrobnosti dokumentovania geologickej úlohy, vedenia, dopĺňania a uchovávania
geologickej dokumentácie (k § 13 ods. 4 zákona)
§ 26
Dokumentovanie geologickej úlohy
(1) Vykonávateľ geologických prác pri riešení geologickej úlohy zabezpečuje, aby
sa všetky realizované geologické práce riadne a včas dokumentovali a aby sa o
nich viedla, dopĺňala a uchovávala geologická dokumentácia.
(2) Geologická dokumentácia sa skladá z písomnej, grafickej a hmotnej formy.
Geologická dokumentácia predstavuje geologické, technické a iné údaje o
skutočnostiach a javoch zistených pri riešení geologickej úlohy dôležité na
využitie jej výsledkov a jej kontrolu spolu s poznatkami významnými z hľadiska
komplexného vykonávania a hodnotenia geologických prác.
§ 27
Obsah a členenie geologickej dokumentácie
(1) Geologická dokumentácia obsahuje
a) názov geologickej úlohy, dátum jej vyhotovenia alebo doplnenia,
b) názov vykonávateľa geologických prác,
c) označenie miesta a údaje o situovaní geologického diela alebo geologického
objektu, prípadne jeho súradnice, ak to určuje technická norma alebo projekt,
d) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá dokumentáciu vyhotovila, doplnila a
kontrolovala.
(2) Geologická dokumentácia sa člení na
a) prvotnú geologickú dokumentáciu,
b) súhrnnú geologickú dokumentáciu.
§ 28
Prvotná geologická dokumentácia
(1) Prvotná geologická dokumentácia sa člení na
a) prvotnú písomnú geologickú dokumentáciu,
b) prvotnú grafickú geologickú dokumentáciu,
c) prvotnú hmotnú geologickú dokumentáciu.
(2) Prvotná geologická dokumentácia zaznamenáva údaje, skutočnosti a javy
získané na skúmanom území, prípadne v geologickom diele alebo geologickom
objekte. Zahŕňa najmä písomné a grafické, prípadne fotografické záznamy
dokumentujúce geologické práce, opis a vyznačenie odberov vzoriek, výsledky ich
rozborov a skúšok, protokoly o zabezpečení, údržbe a o likvidácii geologických
diel a geologických objektov a o škartácii geologickej dokumentácie a evidenčné
knihy.
(3) Súčasťou prvotnej písomnej geologickej dokumentácie a prvotnej grafickej
geologickej dokumentácie sú aj prevádzkové záznamy.
(4) Prvotná geologická dokumentácia sa vykonáva tak, aby sa
a) zaznamenali zistené údaje, skutočnosti a javy v priebehu riešenia
geologickej úlohy a realizácie geologických prác, ako aj ich prípadné zmeny v
závislosti od času, napríklad hydrogeologické pozorovanie, znečistenie a výrony
plynov,
b) podľa nej usmerňovalo riešenie geologickej úlohy,
c) určovali dokumentované miesta aj po časovom odstupe a aby sa mohla následne kontrolovať
jej správnosť,
d) zabránilo znehodnoteniu alebo narušeniu vzoriek pri odbere, doprave a
uchovávaní,
e) zabezpečila jej trvanlivosť.
§ 29
Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická
dokumentácia
(1) Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická
dokumentácia okrem náležitostí uvedených v § 28 obsahujú
a) druh a označenie dokumentovaného geologického diela alebo geologického
objektu, mierku zobrazenia, prípadne jeho priestorový priebeh, ako aj dátum
jeho začatia a skončenia,
b) pozorované a zistené geologické skutočnosti a javy, najmä mineralogické,
petrologické, stratigrafické, štruktúrne, tektonické, ložiskové,
hydrogeologické a inžinierskogeologické,
c) miesta odberov vzoriek s označením druhu vzorky a výsledky jej rozborov a
skúšok,
d) ostatné údaje získané napríklad hydrogeologickým pozorovaním a meraním,
inklinometrickým a karotážnym meraním, geofyzikálnymi a geochemickými prácami.
(2) Prvopis prvotnej písomnej geologickej dokumentácie a prvotnej grafickej
geologickej dokumentácie sa vyhotovujú tak, aby sa zachovala ich dokumentárna
hodnota; môžu sa vyhotovovať aj v digitálnej forme.
§ 30
Prevádzkové záznamy
(1) Na pracovisku technických prác zabezpečí vykonávateľ geologických prác
vedenie prevádzkových záznamov formou denného hlásenia, vrtného denníka,
banského denníka alebo stavebného denníka.
(2) Do prevádzkových záznamov sa zapisuje meno a priezvisko osôb, ktoré
vykonávajú geologické práce, druh, kvalita a čas vykonávania týchto prác, miesto
odberu a druh geologických vzoriek odoberaných počas realizácie prác, čas, druh
a výsledky technických skúšok a meraní, opis zvláštnych geologických a iných
prejavov, ako sú napríklad výrony vody, plynu, tekutých pieskov, uhľovodíkov,
strata vrtného výplachu a výskyt kaverny. Ďalej sa zapisujú alebo zakladajú
príkazy a opatrenia riadiacich, dozorných a kontrolných orgánov týkajúce sa
najmä usmerňovania prác na pracovisku a bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci.
(3) Prevádzkové záznamy sa vedú súbežne s vykonávaním technických prác na účely
preukázania ich priebehu, dosahovaných výsledkov a pre potreby ich kontroly.
(4) Prevádzkové záznamy sa vedú aj o zabezpečení, údržbe a o likvidácii
geologických diel a geologických objektov a sú podkladom na vyhotovenie
protokolu o týchto prácach. /25/
-------------------------------------------------------------------
§ 31
Prvotná hmotná geologická dokumentácia
(1) Prvotná hmotná geologická dokumentácia zahŕňa vzorky, najmä na
mineralogické, biostratigrafické, chemické, mikrobiologicko-biologické,
rádiologické, fyzikálne, geotechnické rozbory a technologické skúšky, ako aj
výbrusy a nábrusy z týchto vzoriek a vzorky na dokumentovanie dôležitých
geologických skutočností a javov.
(2) Prvotná hmotná geologická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v § 30
obsahuje
a) označenie vzorky, dátum a miesto odberu, rozmery, prípadne jej hmotnosť,
b) spôsob odberu vzorky a jej účel,
c) odkaz na prvotnú písomnú geologickú dokumentáciu a prvotnú grafickú
geologickú dokumentáciu,
d) protokol o odobratí vzorky, ak to určuje technická norma alebo projekt,
e) dátum odoslania vzorky na skúšky a rozbory a dátum dodania ich výsledkov.
(3) Ak sa vzorky spracúvajú v laboratóriu, vedie sa o nich evidencia, ktorá
obsahuje náležitosti uvedené v § 29 ods. 1 písm. a), b) a d), ako aj výsledky
kontrolných analýz. Laboratórium eviduje a uchováva duplikáty vzoriek, odpisy
skúšobných listov o výsledkoch ich skúšok a rozborov a vedie o tom evidenčnú
knihu.
(4) Vykonávateľ geologických prác preveruje správnosť skúšok a rozborov vzoriek
kontrolnými skúškami a rozbormi a podľa potreby aj kontrolným vzorkovaním.
Zásady tejto kontroly sa uvádzajú v projekte geologických prác.
§ 32
Súhrnná geologická dokumentácia
(1) V súhrnnej geologickej dokumentácii sa vyhodnocujú výsledky prvotnej
geologickej dokumentácie a tie sa zahŕňajú do súhrnných celkov tak, aby sa
mohlo podľa nich usmerňovať ďalšie riešenie geologickej úlohy sledujúce
splnenie cieľa geologickej úlohy uvedeného v projekte.
(2) Súhrnná geologická dokumentácia sa člení na
a) súhrnnú písomnú geologickú dokumentáciu,
b) súhrnnú grafickú geologickú dokumentáciu.
(3) Súhrnná geologická dokumentácia obsahuje najmä geologické povrchové a
banské mapy, zvislé a horizontálne rezy, nákresy, fotografie a iné súbory a
celky s podrobnosťami a špecifikáciou podľa cieľa geologických prác, s
potrebnými opismi, vysvetlivkami a správami a so zhodnotením výsledkov rozborov
vzoriek a skúšok.
(4) Súhrnná geologická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v § 29 ods. 1
obsahuje
a) druh a označenie súhrnnej geologickej dokumentácie,
b) polohopisné a miestopisné zobrazenie dokumentovaných objektov s odlíšením
objektov prevzatých z iných skôr vykonaných geologických prác a mierku
zobrazenia,
c) ďalšie údaje použité pri spracovaní a zhodnotení geologickej dokumentácie
potrebné na súhrnné vyjadrenie zistených skutočností a predpokladov.
(5) Súhrnná geologická dokumentácia sa zobrazuje do meračskej dokumentácie
spracovanej podľa osobitných predpisov /26/ tak, aby mala trvalú dokumentačnú
hodnotu.
(6) Súhrnná geologická dokumentácia sa spracúva do konečnej podoby počas vyhodnotenia
geologickej úlohy v záverečnej správe.
(7) Súhrnnú geologickú dokumentáciu možno spracovať okrem písomnej a grafickej
formy aj v digitálnej forme.
-------------------------------------------------------------------
Výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 1/1993 (oznámenie č. 203/1993 Z. z.).
§ 33
Lehoty na vyhotovenie geologickej dokumentácie
(1) Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická
dokumentácia sa vyhotovujú súbežne s riešením geologickej úlohy, a to najneskôr
do jedného mesiaca od skončenia realizácie geologických prác. Ich doplnenie a
spresnenie sa vykonáva podľa výsledkov rozborov vzoriek a skúšok do jedného
mesiaca od ich dodania. Ak by sa odkladom vyhotovenia prvotnej geologickej
dokumentácie znemožnilo jej náležité spracovanie alebo odber vzoriek a údaje by
neboli spoľahlivé alebo ak to vyžaduje bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a
bezpečnosť prevádzky, úseky prieskumných diel sa dokumentujú bezodkladne.
(2) Vzorky prvotnej hmotnej geologickej dokumentácie sa odoberajú a odosielajú
na rozbory a skúšky v súlade so schváleným projektom. Bezodkladne však treba
odobrať vzorky z tých úsekov geologických diel a objektov, pri ktorých by sa
odkladom zmarila možnosť ich odberu alebo vzorky by sa narušili, prípadne by sa
ohrozila možnosť usmerňovať ďalšie riešenie geologickej úlohy podľa výsledkov
ich rozborov a skúšok.
(3) V laboratóriách sa vzorky prvotnej hmotnej geologickej dokumentácie
spracúvajú v lehotách určených v harmonograme geologických prác a vzorky
rozhodujúce na usmernenie ďalšieho riešenia geologickej úlohy v lehote
požadovanej zodpovedným riešiteľom geologickej úlohy.
(4) Súhrnná geologická dokumentácia sa spracúva od začiatku vykonávania
geologických prác a dopĺňa sa priebežne, najneskôr do termínu skončenia
záverečnej správy.
§ 34
Uchovávanie geologickej dokumentácie
(1) Vykonávateľ geologických prác zodpovedá za bezpečné a prehľadné uchovávanie
geologickej dokumentácie do jej odovzdania obstarávateľovi alebo právnickej
osobe poverenej ministerstvom výkonom štátnej geologickej služby (ďalej len
"poverená organizácia"). /27/
(2) Ak hmotná geologická dokumentácia niektorých nerastov, najmä soli, uhlia,
rádioaktívnych nerastov, vyžaduje osobitný spôsob jej uchovávania, podmienky
určí projekt.
(3) Odseky 1 a 2 sa vzťahujú aj na toho, komu bola geologická dokumentácia
odovzdaná.
-------------------------------------------------------------------
§ 35
Škartácia geologickej dokumentácie
(1) Škartáciou geologickej dokumentácie sa vyraďuje taká geologická
dokumentácia, ktorá neposkytuje ďalšie geologické ani technologické informácie
a nie je potrebná na dokumentovanie a odôvodnenie riešenia geologickej úlohy
ani na kontrolu geologických prác.
(2) Na škartáciu prvotnej písomnej geologickej dokumentácie a prvotnej
grafickej geologickej dokumentácie sa vzťahujú osobitné predpisy. /28/ Ak je
geologická dokumentácia vypracovaná aj v digitálnej forme, zabezpečí sa možnosť
jej trvalého používania.
(3) Škartáciu hmotnej geologickej dokumentácie uskutočňuje vykonávateľ
geologických prác po dohode s obstarávateľom.
(4) Škartácia hmotnej geologickej dokumentácie sa uskutočňuje až po náležitom
písomnom a grafickom zdokumentovaní technických prác, prípadne po schválení
záverečnej správy.
(5) Hmotná geologická dokumentácia určená na zničenie sa považuje za odpad a
nakladá sa s ňou podľa osobitného predpisu. /29/
Postup pri vyhodnocovaní geologických úloh, náležitosti a obsah záverečných
správ, ich posudzovanie a odsúhlasovanie, lehoty vyhodnocovania geologických
úloh a odovzdávania záverečných správ (k § 14 ods. 5 a § 16 ods. 6 zákona)
-------------------------------------------------------------------
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky č. 63/1976 Zb.,
ktorou sa určujú kritériá na posudzovanie písomností ako archívnych dokumentov
a upravujú niektoré podrobnosti o postupe pri vyraďovaní (skartácii)
písomností.
/29/ Napríklad zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení neskorších predpisov,
vyhláška Československej komisie pre atómovú energiu č. 67/1987 Zb. o zaistení
jadrovej bezpečnosti pri zaobchádzaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhláška
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1972 Zb. o
ochrane zdravia pred ionizujúcim žiarením.
§ 36
Výsledky riešenia geologickej úlohy
(1) Vykonávateľ geologických prác spracuje výsledky riešenia geologickej úlohy
v záverečnej správe, a to aj vtedy, ak sa nedosiahol cieľ, prípadne ak sa
riešenie vykonalo len čiastočne.
(2) Výsledky riešenia geologickej úlohy možno vyhodnocovať aj čiastkovými
záverečnými správami.
(3) Na spracovanie výsledkov riešenia základného geologického výskumu sa
primerane vzťahujú ustanovenia § 37 až 41.
§ 37
Záverečná správa
(1) Záverečná správa dokumentuje výsledky riešenia geologickej úlohy.
Náležitosti záverečnej správy sú uvedené v prílohe č. 1. Jej rozsah a osnova sa
prispôsobujú cieľom a zámerom geologickej úlohy v súlade s projektom
geologických prác.
(2) Záverečnú správu podpisuje štatutárny orgán vykonávateľa geologických prác
alebo ním splnomocnená osoba a zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy.
(3) Záverečná správa sa vyhotovuje tak, aby sa zachovala jej trvalá
dokumentačná hodnota.
§ 38
Osobitné náležitosti záverečnej správy
(1) V záverečnej správe s odborným odhadom prognóznych zdrojov nerastov sa
tieto prognózne zdroje vyhodnocujú podľa podmienok uvedených v prílohe č. 2.
Záverečná správa v takých prípadoch obsahuje evidenčný list prognóznych zdrojov
nerastov. Ak je záverečná správa základného geologického výskumu súčasťou úlohy
grantovej agentúry, forma a osnova záverečnej správy sa zladia s požiadavkami
obstarávateľa.
(2) Osobitné náležitosti záverečnej správy s výpočtom zásob výhradného ložiska
sú:
a) návrh na schválenie zásob výhradného ložiska, ktorý obsahuje identifikačné
údaje o ložisku, jeho miestopisnú polohu, nerastnú skladbu, údaje o geologickej
preskúmanosti s geologickou charakteristikou a opisom ložiska,
b) podmienky a spôsob jeho ochrany a využívania,
c) stav a kvalita zásob výhradného ložiska podľa kategórií a typov,
d) podmienky využiteľnosti použité na ich vyhodnotenie,
e) osvedčenie o výhradnom ložisku,
f) povrchová mapa situácie.
(3) Osobitné náležitosti záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody
sú:
a) návrh na schválenie množstiev podzemnej vody, ktorý obsahuje identifikačné
údaje o hydrogeologickom celku, prípadne jeho časť, údaje o geologickej
preskúmanosti s geologickou charakteristikou, opisom rozloženia podzemných vôd
a ich vlastností,
b) podmienky a spôsob ochrany a využívania týchto vôd,
c) stav množstiev vôd podľa kategórií.
§ 39
Lehoty na vypracovanie záverečnej správy
(1) Lehota na vypracovanie záverečnej správy sa určí v projekte, alebo ak je
rozsah prác na vyhodnotení a vypracovaní záverečnej správy väčší, ako sa
predpokladalo, vykonávateľ geologických prác dohodne s obstarávateľom lehotu na
vypracovanie záverečnej správy samostatne.
(2) Lehota na vypracovanie záverečnej správy nesmie prekročiť jeden rok od
skončenia riešenia. V lehote na vypracovanie je zahrnuté aj odovzdanie
záverečnej správy obstarávateľovi.
§ 40
Posudzovanie a odsúhlasovanie záverečných správ
(1) Záverečná správa s výpočtom zásob výhradného ložiska alebo s výpočtom
množstiev vôd v hydrogeologickom celku sa musí posúdiť a odsúhlasiť do šiestich
mesiacov od jej predloženia alebo sa v tejto lehote vráti na doplnenie.
Doplnená záverečná správa sa musí posúdiť a odsúhlasiť do troch mesiacov od jej
doplnenia.
(2) Na posudzovanie a odsúhlasovanie záverečných správ obstarávateľom platí
primerane odsek 1.
Podrobnosti o podmienkach odovzdávania záverečných správ, hmotnej geologickej
dokumentácie a inej geologickej dokumentácie a o sprístupňovaní hmotnej
geologickej dokumentácie (k § 17 ods. 6 zákona)
§ 41
Odovzdávanie záverečnej správy a sprístupňovanie hmotnej geologickej
dokumentácie
(1) Obstarávateľ odovzdá poverenej organizácii záverečnú správu a iné
geologické písomné a grafické materiály, ktoré obsahujú
a) záverečné správy a čiastkové záverečné správy o výsledku geologických prác,
b) odsúhlasené výpočty zásob výhradných ložísk a množstiev podzemných vôd,
c) štúdie, posudky a rešerše.
(2) Obstarávateľ odovzdá poverenej organizácii na jej vyžiadanie hmotnú
geologickú dokumentáciu po jej škartácii.
(3) Záverečné správy a iné geologické materiály sa odovzdajú poverenej
organizácii vyhotovené technikou, ktorá zabezpečuje ich trvanlivosť a možnosť
reprodukcie; obstarávateľ ich môže odovzdať okrem písomnej a grafickej formy aj
v digitálnej forme.
(4) Obstarávateľ môže pri odovzdávaní záverečných správ určiť podmienky, za
ktorých možno tieto záverečné správy sprístupňovať a poskytovať z nich
informácie. V týchto podmienkach môže obstarávateľ určiť
a) vybrané časti záverečných správ, ktoré sprístupňuje alebo z ktorých
poskytuje informácie výhradne obstarávateľ,
b) vybrané časti záverečných správ, ktoré možno sprístupňovať alebo poskytovať
z nich informácie len s jeho predchádzajúcim súhlasom,
c) ostatné časti záverečných správ bez obmedzenia ich sprístupňovania alebo
poskytovania informácií z nich,
d) finančné úhrady požadované za poskytované informácie,
e) čas, po ktorý platia obmedzujúce podmienky podľa písmen a) a b), najviac
však päť rokov od ich odovzdania poverenej organizácii.
(5) Poverená organizácia uchováva odovzdané záverečné správy a iné geologické
materiály bezpečne, dostupne a prehľadne tak, aby sa mohli využiť pri
vypracúvaní koncepcií a plánov geologických prác, pri ich projektovaní,
vykonávaní a vyhodnocovaní, ako aj na ďalšie účely, pričom zabezpečí podmienky
obstarávateľa podľa odseku 4.
(6) Poverená organizácia bezplatne sprístupňuje záverečné správy, hmotnú
geologickú dokumentáciu a inú geologickú dokumentáciu.
(7) Poverená organizácia vykonáva na požiadanie za odplatu rešeršné a
reprografické práce zo záverečných správ a inej geologickej dokumentácie a
spracúva požadované informácie v písomnej alebo digitálnej forme.
(8) Štúdium a nazeranie do záverečných správ a inej geologickej dokumentácie
upravuje návštevný poriadok a študijný poriadok poverenej organizácie.
Kategórie a spôsob výpočtu množstiev vôd hydrogeologického celku (k § 15 ods. 5
zákona)
§ 42
Množstvá vôd
(1) Množstvá vôd sa podľa podmienok tvorby, výskytu a zabezpečenosti členia na
a) prírodné množstvá podzemnej vody,
b) indukované zdroje podzemnej vody,
c) využiteľné množstvá podzemnej vody.
(2) Prírodné množstvá podzemnej vody sa členia na
a) prírodné zdroje podzemnej vody, ktorými sú množstvá vody v prírodných
podmienkach dopĺňané a odtekajúce zo skúmaného územia; tie sa členia na
1. interné prírodné zdroje tvoriace sa infiltráciou zrážkových a povrchových
vôd priamo na povrchu územia,
2. externé prírodné zdroje tvorené podzemnými vodami prestupujúcimi v
prírodných podmienkach do skúmaného územia zo susedných území bez vplyvu
umelých zásahov,
b) prírodné zásoby podzemnej vody, ktoré sa členia na
1. prírodné statické zásoby, ktorými sú statické zásoby podzemnej vody v
prírodných podmienkach,
2. pružné zásoby podzemnej vody reprezentujúce objem vody, ktorý sa po znížení
výtlačnej piezometrickej hladiny až po strop napätého zvodnenca uvoľní zo
zásoby v póroch zvodnenca ako prejav objemovej stlačiteľnosti vody a
horninového skeletu v dôsledku zväčšenia objemu vody v póroch a zmenšenia
pórového priestoru zvodnenca.
(3) Indukované zdroje podzemnej vody sú dodatočným množstvom podzemnej vody,
ktoré priteká do zvodneného systému počas odberu vody v dôsledku zmien
vyvolaných týmto odberom na hraniciach systému, najmä premiestnením
hydrogeologickej rozvodnice, vyvolaním brehovej infiltrácie alebo
medzivrstvového pretekania.
(4) Využiteľné množstvá podzemnej vody tvoria maximálne množstvo podzemnej
vody, ktoré možno odoberať z daného zvodneného systému na vodárenské využívanie
po celý uvažovaný čas exploatácie za prijateľných ekologických, technických a
ekonomických podmienok bez takého ovplyvnenia prírodného odtoku, ktoré by sa
pokladalo za neprípustné, a bez neprípustného zhoršenia kvality odoberanej
vody.
§ 43
Kategorizácia množstiev vôd
(1) Ak sa v hydrogeologickom celku zistia podzemné vody, ich množstvá sa zaradia
do príslušnej kategórie v závislosti od stupňa ich overenia a poznania
hydrogeologických pomerov.
(2) Prírodné množstvá podzemnej vody sa zaraďujú do kategórie C.
(3) Využiteľné množstvá podzemnej vody sa zaraďujú do kategórií A, B a C.
(4) Do kategórie C sa zaraďuje množstvo podzemnej vody regiónu (rajónu,
subrajónu a štruktúry) vypočítané na základe komplexného vyhodnotenia
archívnych geologických materiálov, nových geologických prác, najmä
hydrogeologických prác, na úrovni umožňujúcej navrhnúť optimálny účel využitia
podzemnej vody v perspektívnych oblastiach na jej zachytenie.
(5) Do kategórie B sa zaraďuje využiteľné množstvo podzemnej vody vypočítané na
základe komplexného vyhodnotenia archívnych geologických materiálov a nových
geologických prác, najmä hydrogeologických prác, na úrovni potrebnej na
povolenie odberu podzemnej vody v záchytnom území na rôzne ciele.
(6) Do kategórie A sa zaraďuje využiteľné množstvo podzemnej vody vypočítané v
rámci doplnkového prieskumu na základe komplexného vyhodnotenia archívnych
geologických materiálov a nových geologických prác, preverené dlhodobým meraním
počas využívania zdrojov.
§ 44
Spôsob výpočtu množstiev vôd
(1) Výpočet množstiev podzemnej vody pri hydrogeologickom prieskume sa
vyhotovuje ako súčasť záverečnej správy geologickej úlohy.
(2) Výpočet množstiev podzemnej vody je overenie hydrogeologických pomerov,
určenie jednotlivých zložiek a množstiev podzemnej vody a overenie jej akosti.
(3) Náležité metódy výpočtu množstiev podzemnej vody sa zvolia na základe
súhrnného zhodnotenia hydrogeologického celku alebo jeho časti, alebo
záchytného objektu.
(4) Pri využiteľných množstvách podzemnej vody sa
a) vyčleňuje súčasný odber podzemnej vody,
b) rozlišuje
1. využiteľné množstvo podzemných vôd nevyžadujúce úpravu pred ich využitím v
nadväznosti na cieľ prieskumu,
2. využiteľné množstvo podzemných vôd vyžadujúce úpravu pred ich využitím v
nadväznosti na cieľ prieskumu.
(5) Postup a spôsob výpočtu množstiev podzemnej vody sú uvedené v prílohe č. 3.
Podrobnosti o evidencii zásob výhradných ložísk a výsledkov hydrogeologického
prieskumu (k § 16 ods. 6 zákona)
§ 45
Evidencia zásob výhradných ložísk a výsledkov hydrogeologického prieskumu
(1) Evidenciu výsledkov geologického výskumu a prieskumu na spracovanie a
aktualizáciu stavu preskúmanosti územia Slovenskej republiky vedie poverená
organizácia.
(2) Súhrnná evidencia zásob výhradných ložísk a množstiev vôd sa považuje za
informáciu o životnom prostredí. /30/
-------------------------------------------------------------------
Podrobnosti o náležitostiach návrhov na určenie prieskumných území, o vedení
ich evidencie a o podmienkach prevodu prieskumných území (k § 20 ods. 9 zákona)
§ 46
Návrh na určenie prieskumného územia
(1) Návrh na určenie prieskumného územia /31/ v etape vyhľadávacieho prieskumu,
orientačného prieskumu a podrobného prieskumu obsahuje
a) názov alebo obchodné meno a sídlo obstarávateľa,
b) názov prieskumného územia,
c) názov a identifikačné číslo katastrálneho územia, názov a číselný kód obce,
okresu a kraja, v ktorom sa prieskumné územie nachádza,
d) cieľ geologickej úlohy a označenie etapy geologického prieskumu,
e) druhy geologických prác, ktorých použitie sa predpokladá,
f) dátum predpokladaného začatia a skončenia geologických prác v teréne,
g) dátum predpokladaného skončenia vyhodnotenia geologickej úlohy,
h) celkové predpokladané náklady na prieskum počas platnosti rozhodnutia o
určení prieskumného územia,
i) projekt geologických prác,
j) návrh pomerných podielov obcí podľa veľkosti častí prieskumného územia v
katastrálnych územiach.
(2) Obstarávateľ alebo vykonávateľ geologických prác k návrhu na určenie
prieskumného územia v etape vyhľadávacieho prieskumu, orientačného prieskumu a
podrobného prieskumu priloží
a) návrh vymedzenia prieskumného územia na povrchu uzavretým geometrickým
obrazcom v Základnej mape Slovenskej republiky v mierke l : 50 000 alebo v
mierke 1 : 25 000 s údajom o jeho rozsahu v km2 zaokrúhlenom na desatinu smerom
nahor a s údajmi o súradniciach vrcholových bodov obrazca v súradnicovom
systéme Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej,
b) údaje o vykonávateľovi geologických prác, najmä názov, sídlo, číslo a dátum
vydania geologického oprávnenia,
c) údaje o iných prieskumných územiach, chránených územiach, prípadne o
dobývacích priestoroch zasahujúcich do prieskumného územia alebo bezprostredne
s ním hraničiacich,
d) stanoviská orgánov, ktoré sa vyjadrujú o projekte geologických prác z
hľadiska ochrany záujmov chránených osobitnými predpismi. /19/
(3) Návrh na určenie prieskumného územia sa podáva v piatich vyhotoveniach.
(4) Na návrh na určenie osobitného prieskumného územia /32/ a návrh na zmenu a
predĺženie platnosti prieskumného územia sa primerane vzťahujú odseky 1 až 3.
(5) Na návrh na zrušenie prieskumného územia sa primerane vzťahujú odseky 1 a
2.
(6) O zmenu a zrušenie prieskumného územia treba požiadať tri mesiace pred dňom
požadovanej zmeny alebo zrušenia prieskumného územia.
(7) Zmluvu o prevode prieskumného územia predloží nový držiteľ prieskumného
územia v jednom exemplári.
-------------------------------------------------------------------
/31/ § 19 zákona č. 313/1999 Z. z.
/32/ § 24 ods.1 zákona č. 313/1999 Z. z.
Výberové konanie (k § 25 ods. 6 zákona)
§ 47
Začatie výberového konania
(1) Výberové konanie sa začína vyzvaním uchádzačov na podanie ponúk, ktorých
cieľom je získať práva na zmenu osobitného prieskumného územia na prieskumné
územie. Výzva na podanie ponúk sa uverejňuje vo vestníku ministerstva.
(2) Vo výzve na podanie ponúk sa uvedú podmienky výberového konania, základné
údaje o prieskumnom území, podmienky na získanie súhrnnej geologickej
dokumentácie, požiadavka na úhradu časti nákladov na vykonané geologické práce
a ďalšie údaje a požiadavky na podanie ponúk.
(3) Výzva na podanie ponúk sa zasiela všetkým uchádzačom súčasne s rovnakými
podmienkami.
(4) Uchádzačom sa poskytne súhrnná geologická dokumentácia na čas určený vo
výzve na podanie ponúk.
(5) Ponuky treba predložiť v lehote určenej vo výzve na podanie ponúk. Na
ponuky, ktoré neobsahujú všetky požadované údaje, sa neprihliada.
(6) Ponuky sa predkladajú v zapečatených obálkach s označením "výberové
konanie" doplneným názvom prieskumného územia.
§ 48
Komisia
(1) Výberové konanie vykonáva najmenej päťčlenná komisia, ktorú tvoria významní
geologickí odborníci.
(2) Na rokovaní komisie sa nezúčastní ten člen komisie, u ktorého možno
predpokladať predpojatosť. Námietku predpojatosti člena komisie možno vzniesť
najneskôr do začatia rokovania komisie. O námietke rozhodne predseda komisie.
Ak sa na rokovaní komisie zúčastní osoba, ktorá je predpojatá, a táto
skutočnosť sa zistí až po rokovaní komisie, rozhodnutie komisie je neplatné.
(3) Komisia skontroluje neporušenosť obálok s došlými ponukami, otvorí obálky s
ponukami a zhodnotí obsah ponúk.
(4) Komisia určí vybraného uchádzača, ktorého ponuka najlepšie spĺňa podmienky
výberového konania.
(5) Komisia určí aj poradie ďalších uchádzačov podľa obsahu ich ponúk.
(6) Vyhodnotenie výberového konania vrátane údaja o poradí umiestnenia
uchádzačov sa musí bezodkladne písomne oznámiť každému uchádzačovi.
(7) Podrobnosti o činnosti výberovej komisie upraví jej rokovací poriadok.
§ 49
Právo na zmenu osobitného prieskumného územia na prieskumné územie
(1) Právo na zmenu osobitného prieskumného územia na prieskumné územie získava
uchádzač uvedený v § 48 ods. 4.
(2) Vybraný uchádzač do jedného mesiaca od oznámenia výsledku výberového
konania môže podať návrh na zmenu osobitného prieskumného územia.
(3) Ak vybraný uchádzač v určenej lehote nevyužije právo na podanie návrhu na
zmenu osobitného prieskumného územia alebo neoznámi, že ho nevyužije,
ministerstvo postupne vyzve ďalších uchádzačov v poradí podľa § 48 ods. 6.
§ 50
Zábezpeka
(1) Ak sa vo výzve podľa § 47 ods. 2 požaduje od uchádzača ako podmienka
zábezpeka, doklad o jej zložení je súčasťou ponuky.
(2) Na ponuku, ktorá neobsahuje doklad o zložení zábezpeky, sa pri výberovom
konaní neprihliada.
(3) Zložená zábezpeka sa vráti do 30 dní od skončenia výberového konania.
(4) Dokumentácia o výberovom konaní sa eviduje a uchováva desať rokov.
§ 51
Úhrada časti nákladov na vykonané geologické práce
(1) Úhrada časti nákladov na vykonané geologické práce financované zo štátneho
rozpočtu sa musí určiť v rámci výberového konania.
(2) Úhrada časti nákladov podľa odseku 1 nemôže byť nižšia ako 20 % nákladov
vynaložených na pozitívny geologický prieskum; do týchto nákladov sa nezahŕňajú
náklady na geologické práce, ktorých výsledok bol negatívny.
(3) Úhradu časti nákladov na vykonané geologické práce podľa odseku 2 určuje
ministerstvo.
(4) Úhradu časti nákladov na vykonané geologické práce vykoná vybraný uchádzač
pred zmenou osobitného prieskumného územia na prieskumné územie.
(5) Úhrada časti nákladov podľa odseku 4 sa vykoná na účet ministerstva a je
príjmom štátneho rozpočtu.
Podrobnosti o zabezpečení, údržbe a likvidácii geologických diel a geologických
objektov (k § 28 ods. 6 zákona)
§ 52
(1) Geologické diela a geologické objekty, ktoré vzniknú technickými prácami
pri riešení geologickej úlohy, sa po zhodnotení geologickej dokumentácie,
zhodnotení a splnení ich účelu zabezpečujú, udržiavajú a likvidujú. O ich
zabezpečení, udržiavaní a likvidácii rozhodne na návrh vykonávateľa
geologických prác obstarávateľ.
(2) Ak sa geologické dielo alebo geologický objekt nebude využívať, likviduje
sa po splnení svojho účelu najneskôr do troch mesiacov po odsúhlasení
záverečnej správy. Podľa potreby sa geologické dielo alebo geologický objekt do
likvidácie udržiava.
(3) Ak je záujem geologické dielo alebo geologický objekt využívať, postupuje
záujemca o toto geologické dielo alebo geologický objekt podľa osobitných
predpisov. /33/ Do odovzdania geologického diela alebo geologického objektu
záujemcovi udržiava geologické dielo alebo geologický objekt poverená organizácia.
(4) Zabezpečené geologické diela a geologické objekty, ktoré vznikli pri
riešení geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu, eviduje a udržiava
poverená organizácia.
-------------------------------------------------------------------
§ 53
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1. vyhláška Ústredného banského úradu a Ústredného geologického úradu č. j.
1000/1962 z 31. januára 1962 o vedení a doplňovaní geologickej dokumentácie
(registrovaná v čiastke č. 42/1962 Zb.),
2. § 3 až 9c a § 12 a 13 vyhlášky Slovenského geologického úradu č. 9/1989 Zb.
o registrácii geologických prác, o odovzdávaní a sprístupňovaní ich výsledkov,
o zisťovaní starých banských diel a vedení ich registra v znení vyhlášky
Slovenského geologického úradu č. 5/1992 Zb.,
3. vyhláška Slovenského geologického úradu č. 415/1992 Zb. o udeľovaní povolení
na vykonávanie geologických prác a o spôsobe overovania odbornej spôsobilosti
pracovníkov,
4. vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 217/1993 Z. z. o projektovaní, vykonávaní a vyhodnocovaní
geologických prác.
§ 54
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. mája 2000.
László Miklós v. r.
Príloha č. l k vyhláške č. 141/2000 Z. z.
ČLENENIE A NÁLEŽITOSTI ZÁVEREČNEJ SPRÁVY
A. Základné údaje
1.Cieľ geologickej úlohy a údaje o území
1.1 Údaje podľa § 13 ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhlášky
1.2 Údaje o projekte a jeho zmenách, prípadne o určení prieskumného územia
2.Charakteristika skúmaného územia a doterajšia geologická preskúmanosť
3.Postup riešenia geologickej úlohy
3.1 Údaje o realizovaných geologických prácach a použitej metodike
4.Výsledky riešenia geologickej úlohy
4.1 Výsledky a nové geologické poznatky vrátane tých, ktoré nesúvisia s cieľmi
projektu
4.2 Hodnotenie výsledkov z hľadiska cieľov projektu
4.3 Ekonomický prínos riešenia vo vzťahu k odôvodneniu geologickej úlohy v
projekte
5.Závery a odporúčania
6.Údaje o uložení geologickej dokumentácie a osobitných správ, návrh na
škartáciu, ako aj na zabezpečenie, údržbu a likvidáciu geologických diel a
geologických objektov
7.Zoznam použitej literatúry a osobitných prameňov
B.Výpočet zásob ložiska nerastov
1.Priestorová charakteristika ložiska
1.1 Začlenenie ložiska do geologického regiónu
1.2 Opis ložiska a jeho uloženie
1.3 Vnútorná stavba ložiska
1.4 Sprievodné nerasty
2.Akostná a technologická charakteristika ložiska
2.1 Vymedzenie druhu nerastov a jej technologických typov
2.2 Akostná charakteristika nerastov a jej technologických typov a sprievodných
surovín, hlavné a vedľajšie úžitkové a škodlivé zložky
2.3 Premenlivosť kvality nerastov
3. Hydrogeologická charakteristika
3.1 Hydrogeologická charakteristika územia
3.2 Zvodnené vrstvy, vplyv tektoniky a skrasovatenia na hydrogeologické pomery
ložiska a výskyty krasových vôd
3.3 Riešenie vzťahu zvodnenia ložiska k nadložiu a podložiu a k jeho okoliu
3.4 Chemické zloženie vôd, možné zdroje znečistenia
3.5 Výpočet prítokov vôd pri otvorení ložiska a jeho dobývaní, oblasť
hydraulického vplyvu odvodnenia
4.Spôsob spracovania a výsledkov výpočtu zásob
4.1 Metodika výpočtu, základné parametre vo vzťahu k podmienkam využiteľnosti
zásob
4.2 Výsledky kontrolných skúšok
4.3 Zásady geometrizácie, extrapolácie a zaradenia zásob do kategórií
4.4 Tabuľka výpočtov, celkové výsledky výpočtu a porovnanie s predchádzajúcim
výpočtom
4.5 Odborný odhad prognóznych zásob
5.Evidenčný list prognóznych zdrojov nerastov, náležitosti záverečnej správy
podľa § 38 ods. 1 vyhlášky
6.Pasport zásob výhradného ložiska, náležitosti podľa § 38 ods. 2 vyhlášky
7.Podmienky využívania zásob a hodnotenie vzťahu k životnému prostrediu
8.Návrh na optimálne využitie ložiska a jeho hospodársky význam
C.Výpočet množstiev vôd
1.Hydrogeologická charakteristika skúmaného územia
2.Metodika výpočtu množstiev vôd
3.Podklady a údaje na výpočet množstiev podzemnej vody /1/
3.1 Údaje klimatologické, hydrologické a hydrogeologické
3.2 Hydraulické vlastnosti hornín, hydrogeologická funkcia hornín, fyzikálne a
chemické vlastnosti vody
3.3 Údaje o obehu a režime podzemnej vody vo vzťahu k povrchovej vode
3.4 Súčasné odbery podzemnej vody
4.Výpočet množstiev vôd
4.1 Vlastný výpočet množstiev vôd
4.2 Vyhodnotenie akosti vôd, možného znečistenia a návrh úpravy podzemnej vody
4.3 Kategorizácia a využiteľnosť množstiev podzemnej vody
5.Podmienky ochrany a využívania podzemnej vody
5.1 Ochrana množstva a akosti vôd, návrh ochranných pásem
5.2 Vplyv využívania zdroja podzemnej vody na životné prostredie
6.Záver
D. Prílohy k záverečnej správe a výpočtu zásob
1.Situačná mapa skúmaného územia s označením čísla mapového listu
2.Geologická mapa skúmaného územia
3.Geologické mapy a rezy (vrátane mapy dokumentačných bodov)
4.Mapy a rezy blokov dokumentujúce výpočet zásob ložiska nerastov
5.Mapy prognóznych zdrojov nerastov
6.Podmienky využiteľnosti zásob výhradných ložísk alebo množstiev vôd
7.Súhrnná geologická dokumentácia vrtov, banských diel a pod., grafy meraní a
čerpacích skúšok, údaje získané rozbormi vzoriek dokumentujúce textové časti A
až C
8.Návrh na schválenie zásob výhradného ložiska alebo množstiev vôd podľa § 38
ods. 3 vyhlášky
Poznámka:
Jeden exemplár záverečnej správy sa odovzdáva organizácii poverenej
Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky výkonom štátnej
geologickej služby. Ak ide o záverečnú správu s výpočtom množstiev vôd,
odovzdáva sa ďalší exemplár záverečnej správy Slovenskému hydrometeorologickému
ústavu v Bratislave. Ak ide o výpočet množstiev minerálnych vôd, odovzdáva sa
jeden exemplár záverečnej správy Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky.
-------------------------------------------------------------------
Príloha č. 2 k vyhláške č. 141/2000 Z. z.
PODMIENKY HODNOTENIA PROGNÓZNYCH ZDROJOV NERASTOV
1. Prognózne zdroje nerastov sa odhadujú do hĺbok prístupných pre súčasné alebo
výhľadové dobývanie podľa súčasných ekonomických, banskotechnických,
technologických a iných podmienok, pričom sa prihliada aj na možné zmeny týchto
podmienok v budúcnosti. Odhad sa vykoná v jednotkách hmotnosti alebo objemu s
vymedzením prognóznej plochy.
2. Množstvo prognóznych zdrojov nerastov sa udáva na základe odborného odhadu v
hraniciach veľkých regiónov, panví alebo ložiskových celkov v ich častiach.
3. Prognózne zdroje nerastov sa členia na
a) prognózne zdroje nerastov P 1, ktorých prítomnosť sa predpokladá na základe
extrapolácie zásob a na základe pozitívneho hodnotenia ložiskových indícií a
anomálií zistených pri geologickom mapovaní a geofyzikálnych, geochemických a
iných prácach v panvách, revíroch alebo geologických regiónoch, kde sú známe
ložiská rovnakého formačného a genetického typu; odhad prognóznych zdrojov
nerastov a predstava o tvare a rozmeroch ložiskových telies, ich zložení a
kvalite vychádzajú z analógie so známymi ložiskami nerastov,
b) prognózne zdroje nerastov P 2, ktorých prítomnosť sa na základe priaznivých
stratigrafických, litologických, tektonických a paleogeografických predpokladov
zistených v hodnotenej oblasti pri geologickom mapovaní a analýzou
geofyzikálnych a geochemických údajov predpokladá v hodnotenej oblasti; odhad
množstva a kvality prognóznych zdrojov nerastov vychádza z analógie s inými,
podrobnejšie preskúmanými oblasťami, v ktorých sa zistili alebo overili ložiská
rovnakého genetického a formačného typu.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 141/2000 Z. z.
POSTUP A SPÔSOB VÝPOČTU MNOŽSTIEV PODZEMNEJ VODY
Postup a spôsob výpočtu množstiev podzemnej vody v jednotlivých kategóriách
1.Pri množstvách podzemnej vody v kategórii C sa zisťuje:
1.1 Prírodné množstvo podzemnej vody, a to prírodné zdroje a prírodné zásoby
podzemných vôd.
1.1.1
V hydrogeologických štruktúrach s prevažne voľnou hladinou podzemných vôd
prírodné zdroje prostredníctvom hydrologickej bilancie a následných separačných
metód rozčlenenia odtoku. V odôvodnených prípadoch sa stanovujú aj prírodné
zásoby, a to objemovými metódami. Vyžaduje sa režimové pozorovanie v dĺžke
minimálne jeden rok vo väzbe na dlhodobé rady pozorovaní.
1.1.2
V hydrogeologických štruktúrach s napätými zvodňami sa prírodné množstvá
hodnotia objemovými a ďalšími metódami. V odôvodnených prípadoch sa vykonajú
režimové pozorovania.
1.1.3
Skryté (cezhraničné) prítoky a odtoky podzemných vôd do hodnotených a z
hodnotených hydrogeologických štruktúr uvedených v bode1.1.1.
1.2 Využiteľné množstvo podzemnej vody vo väzbe na prírodné množstvo na takej
úrovni, ktorá by umožňovala rozhodnúť o perspektívnosti odberov a posúdiť ich
zabezpečenosť.
1.3 Perspektívne oblasti na vodohospodárske a iné využitie podzemnej vody s
predpokladom využiteľného množstva vody určeného na základe potenciálnych,
ekologicky prijateľných odberov z navrhovaných a existujúcich záchytných
zariadení.
1.4 Kvalita podzemnej vody v širších regionálnych súvislostiach, ako aj z
hľadiska využitia, úpravy a prípadne zneškodňovania vrátane vyhodnotenia
relevantných informácií o kvalite povrchových vôd a zrážok.
1.5 Charakteristika zdrojov znečistenia, hydrogeologické aspekty ochrany
množstva a kvality podzemnej vody.
1.6 Upozornenie na prípadné stretanie sa záujmov s orgánmi a organizáciami,
ktorých činnosť ovplyvňuje množstvo a kvalitu podzemnej vody.
1.7 Vzťah novozískaných poznatkov k platnej hydrogeologickej rajonizácii.
2.Pri množstvách podzemnej vody v kategórii B sa zisťuje:
2.1 Najvhodnejšie záchytné územia na odber podzemnej vody na základe
realizovaných geologických prác.
2.2 Využiteľné množstvo podzemnej vody určené na základe vyhodnotenia
hydrogeologických pomerov, najmä priestorovej charakteristiky hydrogeologických
kolektorov, hydraulických parametrov a okrajových podmienok určených na základe
poloprevádzkových hydrodynamických skúšok, režimu podzemnej vody z minimálne
dvojročného obdobia pozorovaní a vyhodnotenia vzťahu podzemných a povrchových
vôd.
2.3 Technické podmienky odberu podzemnej vody.
2.4 Ovplyvnenie prírodných pomerov odbermi s ohľadom na ekologické podmienky.
2.5 Kvalita podzemnej vody s takou presnosťou, aby bolo možné riešiť otázky
zachytávania podzemnej vody vo vodárenských lokalitách, v geotermálnych
lokalitách a zároveň riešiť zneškodňovanie odpadových vôd.
2.6 Prognóza vývoja výdatnosti, hladiny a kvality podzemnej vody.
2.7 Návrh kvantitatívnej a kvalitatívnej ochrany podzemnej vody a ochranných
pásem záchytných zariadení.
2.8 Návrh prevádzkového pozorovania výdatnosti, hladiny a akosti podzemnej vody
v záchytnom území.
3. Pri množstvách podzemnej vody v kategórii A sa zisťuje:
3.1 Využiteľné množstvo podzemnej vody na základe vyhodnotenia realizovaných
geologických prác a minimálne trojročného prevádzkového pozorovania výdatnosti,
hladiny a akosti podzemnej vody v záchytnom území.
3.2 Zdroje znečistenia a ich vplyv na kvalitu podzemnej vody.
3.3 Ochrana podzemnej vody.
3.4 Požiadavky na úpravu kvality podzemnej vody.
3.5 Účinok trvalého odberu využiteľného množstva vody na kvantitu a kvalitu
podzemných vôd, povrchových vôd, prípadne na ďalšie zložky životného
prostredia.
3.6 Návrh na spresnenie ochranných pásem záchytných zariadení vyplývajúci z
výsledkov revízie ochranných opatrení určených v kategórii B.
3.7 Spresnený návrh na prevádzkové pozorovanie využívania podzemnej vody, jeho
vplyvu na životné prostredie a na zneškodňovanie odpadových vôd.