511/2001 Z.z.
VYHLÁŠKA
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky
z 5. novembra 2001
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podľa § 13
ods. 5 zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch
(ďalej len "zákon") ustanovuje:
§ 1
(1) Podrobnosti o hodnotení rizika existujúcich chemických látok pre život a
zdravie ľudí z hľadiska toxicity sú uvedené v prílohe č. 1.
(2) Podrobnosti o hodnotení rizika existujúcich chemických látok pre život a
zdravie ľudí z hľadiska fyzikálno-chemických vlastností sú uvedené v prílohe č.
2.
(3) Podrobnosti o hodnotení rizika existujúcich chemických látok pre životné
prostredie sú uvedené v prílohe č. 3.
(4) Podrobnosti o hodnotení rizika nových chemických látok pre život a zdravie
ľudí z hľadiska toxicity sú uvedené v prílohe č. 4.
(5) Podrobnosti o hodnotení rizika nových chemických látok pre život a zdravie
ľudí z hľadiska fyzikálno-chemických vlastností sú uvedené v prílohe č. 5.
(6) Podrobnosti o hodnotení rizika nových chemických látok pre životné
prostredie sú uvedené v prílohe č. 6.
§ 2
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2002.
Ľubomír Harach v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 511/2001 Z.z.
PODROBNOSTI O HODNOTENÍ RIZIKA EXISTUJÚCICH CHEMICKÝCH LÁTOK PRE ŽIVOT A
ZDRAVIE ĽUDÍ Z HĽADISKA TOXICITY
Časť A
Pri hodnotení rizika vychádza Centrum pre chemické látky a prípravky (ďalej len
"centrum") v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo zdravotníctva")
a) z účinkov chemickej látky (ďalej len "látka"), a to
1. akútnej toxicity,
2. dráždivosti,
3. žieravosti,
4. senzibilizácie,
5. toxicity opakovanej dávky,
6. mutagénnosti,
7. karcinogénnosti,
8. poškodenia reprodukcie,
b) zo skupiny ľudskej populácie, a to
1. exponovaných zamestnancov,
2. spotrebiteľov,
3. ľudí exponovaných nepriamo prostredníctvom životného prostredia.
Časť B
1. Identifikácia nebezpečenstva
Cieľom je identifikácia účinku a preskúmanie predbežnej klasifikácie v rámci
dostupných údajov.
2. Hodnotenie vzťahu dávky k odozve alebo koncentrácie k účinku
2.1. Pre toxicitu opakovanej dávky a poškodenie reprodukcie musí byť hodnotený
vzťah dávky k odozve, a keď je to možné, identifikovaná úroveň, pri ktorej ešte
neboli pozorované žiadne nepriaznivé účinky (ďalej len "NOAEL"). Ak
nie je možné NOAEL identifikovať, musí byť identifikovaná najnižšia dávka alebo
koncentrácia spojená s nepriaznivým účinkom, t. j. najnižšia úroveň
pozorovaného nepriaznivého účinku (ďalej len "LOAEL").
2.2. Pre akútnu toxicitu, žieravosť a dráždivosť obyčajne nie je možné odvodiť
NOAEL alebo LOAEL na základe výsledkov testov vykonaných podľa § 13 zákona. Pre
akútnu toxicitu musí byť odvodená hodnota stredne letálnej dávky (LD50) alebo
stredne letálnej koncentrácie (LC50), alebo kde bol použitý postup stabilnej
dávky, musí byť odvodená rozlišovacia dávka. Pre ostatné účinky musí byť
postačujúce stanovenie, či látka má prirodzenú schopnosť spôsobiť takéto
účinky.
2.3. Pre mutagénnosť a karcinogénnosť musí byť postačujúce stanovenie, či látka
má prirodzenú schopnosť spôsobiť takéto účinky. Ak možno demonštrovať, že látka
identifikovaná ako karcinogén nepoškodzuje reprodukciu, bude vhodné
identifikovať NOAEL alebo LOAEL, ako je uvedené v bode 2.1.
2.4. S ohľadom na senzibilizáciu kože a respiračnú senzibilizáciu, ak nie je
zhoda o možnosti identifikovania dávky alebo koncentrácie, pri ktorej je pri
subjekte už senzibilizovanom na danú látku výskyt nepriaznivých účinkov
nepravdepodobný, musí byť postačujúce hodnotenie, že látka má prirodzenú
schopnosť vyvolať takéto účinky.
2.5. Ak sú k dispozícii údaje o toxicite odvodené z pozorovaní expozície
človeka, napríklad informácie z centier pre otravy alebo epidemiologické
štúdie, musia sa tieto údaje pri hodnotení rizika osobitne zohľadňovať.
3. Hodnotenie expozície
3.1. Musí byť vykonané pre každú skupinu ľudskej populácie, pre ktorú je vplyv
expozície látky známy alebo ho možno odôvodnene predvídať. Cieľom hodnotenia je
kvantitatívny alebo kvalitatívny odhad dávky alebo koncentrácie látky, ktorej
ľudská populácia je alebo môže byť exponovaná. Takýto odhad musí brať do úvahy
priestorové alebo časové variácie v modeli expozície.
3.2. Ak je to vhodné, musí brať do úvahy najmä
1. dostatočne zmerané expozičné údaje,
2. množstvo, v ktorom sa látka vyrába alebo dováža,
3. formu, v ktorej sa látka vyrába alebo dováža alebo v ktorej sa látka používa
[napríklad látka sama alebo obsiahnutá v chemickom prípravku (ďalej len
"prípravok")],
4. model používania a stupeň zachytávania,
5. spracovateľské údaje, kde je to závažné,
6. fyzikálno-chemické vlastnosti látky vrátane tých, ktoré získava spracovaním
(napríklad tvorba aerosólu),
7. rozkladné produkty alebo produkty premeny,
8. pravdepodobné cesty expozície a možnosť absorpcie,
9. frekvenciu a trvanie expozície,
10. typ a veľkosť špecifickej exponovanej ľudskej populácie, ak sú takéto
informácie k dispozícii; ak sú k dispozícii vhodne namerané reprezentatívne
expozičné údaje, musia byť pri hodnotení expozície osobitne zohľadnené. Kde sú
pre odhad expozičných hladín použité výpočtové metódy, musia byť aplikované
primerané modely. Musia sa tiež zohľadniť závažné údaje z monitorovania látok s
analogickým použitím a modelmi expozície alebo s analogickými vlastnosťami,
11. pri látke obsiahnutej v prípravku, ak je klasifikovaný na základe
toxikologických vlastností alebo ak sú iné podklady, ktoré odôvodňujú obavy,
musí sa hodnotiť expozícia prípravku s prihliadnutím na expozíciu vplyvu látky
v tomto prípravku.
4. Charakterizácia rizika
4.1. Ak pre akýkoľvek z účinkov uvedených v časti A bola identifikovaná NOAEL alebo
LOAEL, charakterizácia rizika vo vzťahu ku každému z týchto účinkov musí
obsahovať porovnanie NOAEL alebo LOAEL s odhadom dávky alebo koncentrácie,
ktorej bude ľudská populácia exponovaná. Ak je k dispozícii kvantitatívny odhad
expozície, musí byť odvodený pomer hladiny expozície NOAEL alebo LOAEL. Na
základe porovnania kvantitatívneho alebo kvalitatívneho odhadu expozície s
NOAEL alebo LOAEL ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s centrom musí
identifikovať výsledky charakterizácie rizika vo vzťahu k týmto účinkom.
4.2. Ak pre akýkoľvek z účinkov uvedených v časti A nebola NOAEL alebo LOAEL
stanovená, charakterizácia rizika vo vzťahu ku každému z týchto účinkov musí
mať za následok hodnotenie, a to na základe kvantitatívnych alebo
kvalitatívnych informácií o závažnej expozícii pre ľudskú populáciu a na
základe zváženia pravdepodobnosti, že sa účinok vyskytne. Po vykonaní
hodnotenia ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s centrom indikuje výsledky
charakterizácie rizika vo vzťahu k týmto účinkom.
Ak napriek tomu, že NOAEL alebo LOAEL nebola stanovená, testovacie výsledky
poukazujú na vzťah medzi dávkou a koncentráciou a závažnosťou nepriaznivého
účinku alebo ak v spojitosti s testovacou metódou vyžadujúcou použitie len
jednej dávky alebo koncentrácie možno hodnotiť relatívnu závažnosť účinku, pri
hodnotení pravdepodobnosti výskytu účinku sa takéto informácie musia tiež brať
do úvahy.
4.3. Pri charakterizácii rizika ministerstvo zdravotníctva a centrum
prihliadajú najmä na
1. neistotu vyplývajúcu okrem iných faktorov z variability experimentálnych
údajov a z vnútrodruhových a medzidruhových odchýlok,
2. povahu a závažnosť účinku,
3. ľudskú populáciu, na ktorú sa vzťahujú kvantitatívne alebo kvalitatívne
informácie o expozícii.
5. Charakterizáciu rizika možno vykonávať vo vzťahu k viac ako jednému
potenciálnemu nepriaznivému účinku alebo ľudskej populácii posúdením výsledku
charakterizácie rizika pre každý účinok. Rozličné výsledky hodnotenia rizika sa
spracujú do záverov, ktoré sa postúpia Ministerstvu hospodárstva Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo hospodárstva").
Príloha č. 2 k vyhláške č. 511/2001 Z.z.
PODROBNOSTI O HODNOTENÍ RIZIKA EXISTUJÚCICH CHEMICKÝCH LÁTOK PRE ŽIVOT A
ZDRAVIE ĽUDÍ Z HĽADISKA FYZIKÁLNO-CHEMICKÝCH VLASTNOSTÍ
Časť A
Pri hodnotení rizika centrum a ministerstvo zdravotníctva hodnotia potenciálne
nepriaznivé účinky, ktoré sa môžu vyskytnúť u exponovaných alebo pravdepodobne
exponovaných zamestnancov, spotrebiteľov, ľudí exponovaných nepriamo
prostredníctvom životného prostredia látkami s fyzikálno-chemickými
vlastnosťami, ako sú najmä výbušnosť, horľavosť, oxidačný potenciál.
Časť B
1. Identifikácia nebezpečenstva je preskúmanie účinku predbežne klasifikovanej
látky za použitia všetkých dostupných údajov.
2. Hodnotenie rizika expozície fyzikálno-chemických vlastností existujúcich
látok pre zdravie ľudí sa vykoná posudzovaním účinkov existujúcej látky na
ľudskú populáciu, a to
a) identifikáciou nebezpečenstva,
b) charakterizáciou rizika s celkovým zhrnutím záverov hodnotenia rizika.
3. Charakterizácia rizika obsahuje hodnotenie pravdepodobnosti, že za známych
alebo odôvodnene predvídateľných podmienok použitia sa prejaví nepriaznivý
účinok. Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s centrom indikuje výsledky charakterizácie
rizika.
4. Charakterizáciu rizika možno vykonávať vo vzťahu k viac ako jednému
potenciálnemu nepriaznivému účinku alebo ľudskej populácii posúdením výsledku
charakterizácie rizika pre každý účinok. Výsledky hodnotenia rizika sa spracujú
do záverov, ktoré sa postúpia ministerstvu hospodárstva.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 511/2001 Z.z.
PODROBNOSTI O HODNOTENÍ RIZIKA EXISTUJÚCICH CHEMICKÝCH LÁTOK PRE ŽIVOTNÉ
PROSTREDIE
Pri hodnotení rizika vychádza centrum v spolupráci s Ministerstvom životného
prostredia Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo životného
prostredia") z možných ekotoxikologických účinkov na životné prostredie.
1. Identifikácia nebezpečenstva, preskúmanie účinku predbežne klasifikovanej
látky za použitia všetkých dostupných a známych údajov o látke.
2. Hodnotenie vzťahu dávky k odozve alebo koncentrácie k účinku
a) je prognózovanie koncentrácie látky, pri ktorej sa neočakáva výskyt
nepriaznivých účinkov v oblasti životného prostredia. Táto koncentrácia je
známa ako predpokladaná koncentrácia nulového účinku (ďalej len
"PNEC"). Ak nie je možné stanoviť PNEC, vykoná sa kvalifikovaný odhad
vzťahu dávky k odozve alebo koncentrácie k účinku,
b) PNEC sa vypočíta za použitia hodnotiaceho faktora k hodnotám vyplývajúcim z
testov na organizmoch, t. j. stredne letálnej dávky (LD50), stredne letálnej
koncentrácie (LC50), stredne účinnej koncentrácie (EC50), koncentrácie
spôsobujúcej 50 % inhibíciu daného parametra, napríklad rastu (IC50), úrovne
koncentrácie, pri ktorej neboli pozorované žiadne účinky (NOEL(C)), alebo
najnižšej úrovne koncentrácie, pri ktorej bol účinok pozorovaný (LOEL(C)),
alebo inej vhodnej metódy,
c) hodnotiaci faktor je vyjadrenie stupňa neistoty pri odhade testovaných
údajov z obmedzeného počtu druhov pre reálne životné prostredie. Preto vo
všeobecnosti platí, že čím podrobnejšie sú údaje a dlhšie trvajúce testy, tým
menší je stupeň neistoty a veľkosť hodnotiaceho faktora. Hodnotiaci faktor
poriadku 1000 sa charakteristicky aplikuje na hodnotu L(E)50 odvodenú z
výsledkov testovania na akútnu toxicitu, ale tento faktor sa môže zmenšiť vo
svetle iných závažných informácií. Nižší hodnotiaci faktor sa charakteristicky
aplikuje na NOEC odvodenú z výsledkov testovania na dlhodobú a chronickú
toxicitu.
3. Hodnotenie expozície
a) je prognózovanie koncentrácie látky, ktorá sa môže nachádzať v životnom
prostredí. Táto koncentrácia je známa ako predpokladaná environmentálna
koncentrácia (ďalej len "PEC"). Ak v niektorých prípadoch nie je
možné stanoviť PEC, vykoná sa kvalifikovaný odhad expozície,
b) PEC, alebo ak je to nevyhnutné, kvalifikovaný odhad expozície je potrebné
stanoviť len pre tie oblasti životného prostredia, pre ktoré sú známe alebo
odôvodnene predpokladané emisie, vypúšťanie, zneškodňovanie alebo rozšírenie
látky,
c) ak je to vhodné, hodnotenie expozície vychádza najmä z
1. dostatočne zmeraných expozičných údajov,
2. množstva, v ktorom sa látka vyrába alebo dováža,
3. formy, v ktorej sa látka vyrába, dováža alebo v ktorej sa látka používa
(napríklad látka sama alebo ako zložka prípravku),
4. modelu používania a stupňa zadržiavania,
5. spracovateľských údajov, kde je to závažné,
6. fyzikálno-chemických vlastností látky, najmä teploty topenia, teploty varu,
tlaku pár, povrchového napätia, rozpustnosti vo vode, rozdeľovacieho
koeficienta n-oktanol k vode,
7. rozkladných produktov alebo produktov premeny,
8. pravdepodobných ciest expozície do oblastí životného prostredia a potenciálu
pre absorpciu alebo desorpciu a degradáciu,
9. frekvencie a doby expozície,
d) ak sú k dispozícii vhodne namerané reprezentatívne expozičné údaje, musia
byť pri hodnotení expozície osobitne zohľadnené. Ak sa na odhad expozičných
koncentrácií použijú výpočtové metódy, musia byť aplikované primerané modely.
Ak je to v individuálnom prípade vhodné, musia sa zohľadniť závažné údaje z
monitorovania látok s analogickým použitím a modelmi expozície alebo s
analogickými vlastnosťami.
4. Charakterizácia rizika
a) pre akúkoľvek oblasť životného prostredia musí klasifikácia rizika, ak je to
možné, obsahovať porovnanie PEC s PNEC, aby mohol byť odvodený pomer PEC k
PNEC. Ak je pomer PEC k PNEC rovný 1 alebo menší, charakterizácia rizika musí
viesť k tomu, že v súčasnosti nie sú potrebné žiadne ďalšie informácie alebo
testovanie ani žiadne opatrenia na znižovanie rizika okrem tých, ktoré sú už
aplikované. Ak je pomer rovný 1 alebo väčší, ministerstvo životného prostredia
v spolupráci s centrom na základe veľkosti tohto pomeru a iných dôležitých
faktorov, najmä
1. indikácií o potenciáli biologickej akumulácie,
2. tvaru krivky toxicity k času v testovaní ekotoxicity,
3. indikácií o iných nepriaznivých účinkoch na základe štúdií toxicity,
napríklad klasifikácie ako mutagén, jedovatá alebo veľmi jedovatá, alebo
škodlivá s označením špecifického rizika (R-vetou) R40 Možné riziká
ireverzibilných účinkov alebo R48 Nebezpečenstvo vážneho poškodenia zdravia pri
dlhodobej expozícii,
4. údajov o štruktúre analogických látok,
posúdi, či sa na objasnenie predmetu záujmu budú požadovať ďalšie informácie
a/alebo testovanie alebo či sú potrebné opatrenia na zníženie rizika,
b) ak pomer PEC k PNEC nie je možné odvodiť, charakterizácia rizika musí
obsahovať kvalitatívne hodnotenie pravdepodobnosti, že sa nejaký účinok
vyskytuje za bežných podmienok expozície alebo sa bude vyskytovať za
očakávaných podmienok expozície. Po vykonaní takéhoto hodnotenia a po zvážení
dôležitých faktorov uvedených v písmene a) bodoch 1 až 4 centrum v spolupráci s
ministerstvom životného prostredia indikuje výsledky charakterizácie rizika vo
vzťahu k týmto účinkom.
5. Celkové zhrnutie záverov sa vykoná prostredníctvom klasifikácie rizika vo
vzťahu k viac ako jednej oblasti životného prostredia. Ministerstvo životného
prostredia v spolupráci s centrom posúdi výsledky hodnotenia rizika pre každú oblasť.
Po skončení hodnotenia rizika ministerstvo životného prostredia preskúma
rozličné výsledky a vypracuje celkové zhrnutie záverov vo vzťahu k celkovým
environmentálnym účinkom látky a postúpi ich ministerstvu hospodárstva.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 511/2001 Z.z.
PODROBNOSTI O HODNOTENÍ RIZIKA NOVÝCH CHEMICKÝCH LÁTOK PRE ŽIVOT A ZDRAVIE ĽUDÍ
Z HĽADISKA TOXICITY
Časť A
Pri hodnotení rizika sa zohľadňujú
a) účinky, a to
1. akútna toxicita,
2. podráždenosť,
3. žieravosť,
4. senzibilizácia,
5. opakovaná dávka toxicity,
6. mutagénnosť,
7. karcinogénnosť,
8. toxicita poškodzujúca reprodukciu,
b) skupiny ľudskej populácie, ktorá môže byť pravdepodobne exponovaná, a to
1. zamestnanci,
2. spotrebitelia,
3. ľudia exponovaní nepriamo prostredníctvom životného prostredia.
Časť B
1. Identifikácia nebezpečenstva
1.1. Ak sa vykonal test primeraný identifikácii nebezpečenstva vo vzťahu k
určitému účinku, ale výsledky neviedli ku klasifikácii, posúdi sa vzťah dávky k
odozve alebo koncentrácie k účinku; charakterizácia rizika vo vzťahu k tomuto
účinku nebude potrebná, ak neexistujú žiadne iné odôvodnené príčiny, napríklad
pozitívne výsledky testovania mutagénnosti in vitro.
1.2. Ak sa ešte nevykonal test primeraný identifikácii nebezpečenstva vo vzťahu
k určitému účinku alebo vlastnosti, nebude sa s týmto účinkom alebo vlastnosťou
uvažovať pri hodnotení rizika, ak neexistujú iné odôvodnené príčiny na
znepokojenie, napríklad úvahy o expozícii alebo indikácii potenciálnej
toxicity.
2. Posúdenie vzťahu dávky k odozve alebo koncentrácie k účinku
2.1. Pri opakovanej a reprodukčnej toxicite sa posúdi vzťah dávky k odozve
alebo koncentrácie k účinku a v prípadoch, keď je to možné, identifikuje sa
najvyššia hladina, pri ktorej ešte neboli pozorované účinky (NOAEL). Ak nie je
možné identifikovať NOAEL, stanoví sa najnižšia dávka alebo koncentrácia, pri
ktorej bol zistený nepriaznivý účinok (LOAEL).
2.2. Pri akútnej toxicite, žieravosti a podráždení nie je spravidla možné
odvodiť NOAEL alebo LOAEL na základe výsledkov testov, ktoré sa vykonali podľa
zákona. Pri akútnej toxicite sa stanoví hodnota stredne letálnej dávky (LD50)
alebo stredne letálnej koncentrácie (LC50), alebo tam, kde sa použil postup so
stabilnou dávkou, určí sa rozlišovacia dávka. Pri ostatných účinkoch sa
dostatočne určí, či má látka vnútornú schopnosť spôsobiť takéto účinky.
2.3. Pre mutagénnosť a karcinogénnosť je postačujúce zistenie, že látka má
vnútornú schopnosť spôsobiť uvedené účinky. Ak sa však preukázalo, že látka
identifikovaná ako karcinogén nemá reprodukčnú toxicitu, určí sa NOAEL alebo
LOAEL.
2.4. V prípade senzibilizácie kože a respiračnej senzibilizácie, ak nie je
zhoda o možnosti identifikovania dávky alebo koncentrácie, pri ktorej je
nepravdepodobné, že látka bude vykazovať uvedené účinky, zhodnotí sa prirodzená
schopnosť látky takéto účinky spôsobiť.
3. Hodnotenie expozície
3.1. Hodnotenie expozície sa vykoná pre tú skupinu ľudskej populácie, o ktorej
sa predpokladá, že bude exponovaná látkou.
3.2. Hodnotenie expozície je založené na údajoch a informáciách poskytovaných
podľa § 4 a 7 zákona a na iných dostupných a podstatných informáciách. Pritom
sa primerane zohľadňujú
1. merané údaje o expozícii,
2. množstvo látky na trhu,
3. forma látky, s ktorou sa obchoduje, alebo forma, v ktorej sa používa
(napríklad látka sama alebo ako zložka prípravku),
4. kategória používania a stupeň obmedzenia,
5. údaje o spracovaní,
6. fyzikálno-chemické vlastnosti látky vrátane tých, ak je to podstatné, ktoré
boli prenesené procesom (napríklad tvorba aerosólu),
7. pravdepodobná cesta expozície a potenciál pre absorpciu,
8. početnosť a trvanie expozície,
9. typ a veľkosť špecifickej exponovanej ľudskej populácie, ak sú takéto
informácie k dispozícii.
3.3. Ak sa na odhad hladín expozície používajú metódy predpovedania,
uprednostnia sa závažné údaje z monitorovania látok s analogickým využitím a
modelmi expozície.
3.4. Ak je látka obsiahnutá v prípravku, úvaha o expozícii látky v tomto
prípravku bude potrebná, iba ak je prípravok klasifikovaný konvenčnou
kalkulačnou metódou hodnotenia na základe toxikologických vlastností látky, ak
neexistujú iné odôvodnené príčiny na znepokojenie.
4. Charakterizácia rizika
4.1. Tam, kde sa pre akýkoľvek z účinkov stanoví NOAEL alebo LOAEL, bude
charakterizácia rizika vo vzťahu ku každému z týchto účinkov obsahovať
porovnanie NOAEL a LOAEL s odhadom dávky alebo koncentrácie, ktorej bude ľudská
populácia exponovaná. Ak je k dispozícii kvantitatívny odhad expozície, odvodí
sa pomer hladiny expozície a NOAEL alebo LOAEL. Na základe porovnania
kvantitatívneho alebo kvalitatívneho odhadu expozície s NOAEL alebo LOAEL
centrum prijme tento záver:
1. nová látka nevyvoláva bezprostredné znepokojenie, a preto sa nemusí znovu
posudzovať, ak sa nesprístupnia ďalšie informácie podľa § 7, 8, 10 a 12 zákona,
alebo
2. nová látka vyvoláva bezprostredné znepokojenie, a preto centrum na návrh
ministerstva zdravotníctva alebo ministerstva životného prostredia rozhodne,
aké ďalšie údaje a informácie sú potrebné na revidovanie zhodnotenia, ale
odloží žiadosť o tieto informácie dovtedy, kým množstvo, ktoré sa uvádza na
trh, nedosiahne ďalšiu hranicu v tonáži uvedenú v § 8 ods. 2, 4 a 5 zákona,
3. nová látka vyvoláva bezprostredné znepokojenie a ďalšie údaje a informácie
treba vyžiadať okamžite,
4. nová látka vyvoláva bezprostredné znepokojenie alebo ministerstvo
zdravotníctva a ministerstvo životného prostredia okamžite vypracujú
odporúčania na zníženie rizika.
4.2. Tam, kde sa pre niektorý z účinkov uvedených v časti A nestanovila NOAEL
alebo LOAEL, bude charakterizácia rizika vo vzťahu ku každému z takýchto
účinkov obsahovať hodnotenie, a to na základe kvantitatívnych alebo
kvalitatívnych informácií o závažnej expozícii pre ľudskú populáciu a zváženia
pravdepodobnosti, že sa účinok vyskytne. Tam, kde napriek tomu, že NOAEL alebo
LOAEL nebola stanovená, testovacie výsledky demonštrujú vzťah medzi dávkou a
koncentráciou a závažnosťou nepriaznivého účinku, alebo tam, kde v spojení s
testovacou metódou, ktorá znamená využitie nielen jednej dávky alebo
koncentrácie, je možné vyhodnotiť relatívnu závažnosť účinku, sa takáto
informácia tiež zoberie do úvahy pri vyhodnocovaní pravdepodobnosti výskytu
účinku. Po zhodnotení centrum rozhodne, ktorý zo štyroch záverov podľa bodu
4.1. je aplikovateľný.
4.3. Centrum pri rozhodovaní, ktorý zo záverov podľa bodu 4.1. je
aplikovateľný, berie do úvahy
1. neistotu vyplývajúcu okrem iných faktorov z variability experimentálnych
údajov a vnútrodruhových a medzidruhových odchýlok,
2. povahu a závažnosť účinku,
3. ľudskú populáciu, na ktorú sa vzťahujú kvantitatívne alebo kvalitatívne
informácie o expozícii.
5. Charakterizáciu rizika možno vykonávať vo vzťahu k viac ako jednému
potenciálnemu nepriaznivému účinku alebo ľudskej populácii. V takých prípadoch
bude centrum posudzovať, ktorý zo štyroch záverov podľa bodu 4.1. je
aplikovateľný na každý účinok. Po skončení hodnotenia rizika nových látok pre
zdravie ľudí z hľadiska toxicity je potrebné vypracovať závery týkajúce sa
celkovej toxicity látky.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 511/2001 Z.z.
PODROBNOSTI O HODNOTENÍ RIZIKA NOVÝCH CHEMICKÝCH LÁTOK PRE ŽIVOT A ZDRAVIE ĽUDÍ
Z HĽADISKA FYZIKÁLNO-CHEMICKÝCH VLASTNOSTÍ
Časť A
Pri hodnotení rizika sa zohľadňuje
a) vlastnosť novej látky, a to
1. výbušnosť,
2. horľavosť,
3. oxidačný potenciál,
b) ľudská populácia, a to
1. zamestnanci,
2. spotrebitelia,
3. ľudia nepriamo exponovaní prostredníctvom životného prostredia.
Časť B
1. Identifikácia nebezpečenstva
1.1. Ak sa vykonal test primeraný identifikácii nebezpečenstva vo vzťahu k
určitej vlastnosti, ale výsledky príslušného testu na identifikáciu
nebezpečenstva vo vzťahu k danému účinku alebo vlastnosti neviedli ku
klasifikácii novej látky ako nebezpečnej, posúdi sa vzťah dávky k odozve alebo
koncentrácie k účinku; charakterizácia rizika nebude potrebná, ak neexistujú
odôvodnené príčiny na znepokojenie, a nemusí sa znovu posudzovať, ak sa
nesprístupnia ďalšie údaje a informácie podľa § 7, 8, 10 a 12 zákona.
1.2. Ak sa ešte nevykonal test primeraný identifikácii nebezpečenstva vo vzťahu
k určitému účinku alebo vlastnosti, nebude sa s týmto účinkom alebo vlastnosťou
uvažovať pri hodnotení rizika, ak neexistujú iné odôvodnené príčiny na
znepokojenie; charakterizácia rizika vo vzťahu k takejto vlastnosti nebude
potrebná, ak neexistujú iné odôvodnené príčiny na znepokojenie.
2. Posúdenie expozície
Ak je potrebné vykonať charakterizáciu rizika, podľa bodu 1 treba stanoviť
odôvodnené predvídateľné podmienky používania na základe informácií o novej
látke.
3. Charakterizácia rizika si vyžaduje hodnotenie pravdepodobnosti, že
nepriaznivý účinok bude spôsobený za primerane predvídateľných podmienok
používania novej látky. Ak toto hodnotenie naznačuje, že nepriaznivý účinok
nebude spôsobený, spravidla sa aplikuje záver uvedený v prílohe č. 4 časti B
bode 4.1. Ak hodnotenie naznačuje, že nepriaznivý účinok bude spôsobený,
spravidla sa aplikuje záver, že nová látka vyvoláva bezprostredné znepokojenie,
a ďalšie údaje a informácie sa vyžadujú okamžite.
4. Ak sa vypracovali odlišné odporúčania na zníženie rizika vo vzťahu k
jednotlivým účinkom alebo ľudským populáciám, budú preverené, ak sa zhodnotenie
rizika skončí. Centrum v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva preverí
jednotlivé závery a vypracuje závery vo vzťahu k celkovému hodnoteniu rizika
pre zdravie ľudí exponovaných účinkom látky a postúpi ich ministerstvu
hospodárstva.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 511/2001 Z.z.
PODROBNOSTI O HODNOTENÍ RIZIKA NOVÝCH CHEMICKÝCH LÁTOK PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
1. Identifikácia rizika
1.1. Pri látkach, ktoré nie sú klasifikované ako nebezpečné pre životné
prostredie podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona, centrum posúdi, či existujú iné
odôvodnené príčiny na vypracovanie charakterizácie rizika, a berie do úvahy
1. indikácie potenciálu biologickej akumulácie,
2. tvar krivky toxicity k času v testovaní ekotoxicity,
3. indikácie ostatných nepriaznivých účinkov na základe štúdií o toxicite,
napríklad označenie za mutagénnu látku, za jedovatú látku alebo veľmi jedovatú
látku alebo škodlivú látku s označením špecifického rizika (R-vetou) R40 Možné
riziká ireverzibilných účinkov alebo R48 Nebezpečenstvo vážneho poškodenia
zdravia pri dlhodobej expozícii,
4. údaje o štrukturálne analogických látkach.
1.2. Ak centrum zistí, že existujú odôvodnené príčiny na vypracovanie
charakterizácie rizika novej látky, ktorá nie je klasifikovaná ako nebezpečná
pre životné prostredie, o ktorej nie sú známe dostatočné údaje o účinkoch na
organizmy a o ktorej sa predpokladá, že bude životné prostredie exponované
predmetnou látkou, použije sa záver uvedený v prílohe č. 4 časti B bode 4.1.
2. Posúdenie vzťahu dávky k odozve alebo koncentrácie k účinku
2.1. Cieľom je predpovedať hladinu koncentrácie látky, pod ktorou sa neočakáva
výskyt nepriaznivých účinkov v tých zložkách životného prostredia, ktoré sú
predmetom záujmu. Táto koncentrácia je známa ako predpovedaná koncentrácia,
ktorá nemá účinok (PNEC). V prípadoch, ak nie je možné stanoviť PNEC, mal by sa
vykonať kvalifikovaný odhad vzťahu dávky k odozve alebo koncentrácie k účinku.
2.2. PNEC sa stanoví na základe informácií uvedených v dokumentácii k oznámeniu
novej látky, týkajúcich sa účinkov na organizmy.
2.3. PNEC sa vypočíta za použitia hodnotiaceho faktora k hodnotám vyplývajúcim
z testov na organizmoch, t. j. stredne letálnej dávky (LD50), stredne letálnej
koncentrácie (LC50), stredne účinnej koncentrácie (EC50), koncentrácie
spôsobujúcej 50 % inhibíciu daného parametra, napríklad rastu (IC50), úrovne
koncentrácie, pri ktorej neboli pozorované žiadne účinky (NOEL(C)), alebo
najnižšej úrovne koncentrácie, pri ktorej bol účinok pozorovaný (LOEL(C)),
alebo inej vhodnej metódy.
2.4. Hodnotiaci faktor je vyjadrenie stupňa neistoty pri extrapolácii
testovaných údajov z obmedzeného počtu druhov pre reálne životné prostredie.
Preto vo všeobecnosti platí, že čím rozsiahlejšie sú údaje a dlhšie trvajúce
testy, tým menší je stupeň neistoty a veľkosť hodnotiaceho faktora. Hodnotiaci
faktor poriadku 1000 sa charakteristicky aplikuje na hodnotu L(E)50 odvodenú z
výsledkov testovania na akútnu toxicitu, ale tento faktor sa môže zmenšiť na
základe iných závažných informácií. Nižší hodnotiaci faktor sa charakteristicky
aplikuje na NOEC odvodenú z výsledkov testovania na dlhodobú chronickú
toxicitu.
3. Hodnotenie expozície
3.1. Cieľom hodnotenia expozície je určiť takú koncentráciu látky, ktorá je
pravdepodobná v životnom prostredí. Táto koncentrácia je známa ako predpovedaná
environmentálna koncentrácia (PEC). Ak nemožno stanoviť PEC, vypracuje sa
kvalifikovaný odhad expozície.
3.2. Kvalifikovaný odhad expozície sa stanoví iba pre tie zložky životného
prostredia, pre ktoré sa odôvodnene predpokladajú emisie, výrony, likvidácia
alebo distribúcia.
3.3. PEC alebo kvalifikovaný odhad expozície sa odhadne na základe údajov a
informácií, ktoré sú obsiahnuté v dokumentácii, a ak je to potrebné, do úvahy
sa berú najmä
1. dostatočne zmerané expozičné údaje,
2. množstvo látky na trhu,
3. forma, v ktorej sa látka uvádza na trh alebo v ktorej sa používa (napríklad
látka sama alebo ako zložka prípravku),
4. model používania a stupeň zadržiavania,
5. spracovateľské údaje, kde je to závažné,
6. fyzikálno-chemické vlastnosti látky, najmä teplota varu, tlaku nasýtených
pár, povrchového napätia, rozpustnosti vo vode, rozdeľovacieho koeficienta
n-oktanol k vode,
7. rozkladné produkty a/alebo produkty premeny,
8. pravdepodobné cesty do zložiek životného prostredia a potenciál absorpcie
alebo desorpcie a degradácie,
9. frekvencia a trvanie expozície.
3.4. Pri nových látkach, ktoré sa uvádzajú na trh v množstvách 10 ton a menej
počas roka (alebo 50 ton celkove), sa PEC alebo kvalifikovaný odhad expozície
spravidla stanoví pre jednotlivé druhy miestneho prostredia, v ktorom môže
dôjsť k uvoľneniu látky.
4. Charakterizácia rizika
4.1. Pre akúkoľvek časť životného prostredia charakterizácia rizika vyžaduje,
ak je to možné, kvalitatívne porovnanie PEC s PNEC tak, aby bolo možné odvodiť
pomer PEC k PNEC. Ak je pomer PEC k PNEC rovný 1 alebo menší, možno uplatniť
záver uvedený v prílohe č. 4 časti B bode 4.1. Ak je pomer väčší než 1, centrum
posúdi na základe veľkosti tohto pomeru a ostatných podstatných faktorov
uvedených v bode 1.1., ktorý zo záverov uvedených v prílohe č. 4 časti B bode
4.1. je vhodný.
4.2. Ak pomer PEC k PNEC nie je možné odvodiť, charakterizácia rizika bude
obsahovať kvalitatívne hodnotenie pravdepodobnosti, že sa nejaký účinok
vyskytuje za bežných podmienok expozície. Po vypracovaní hodnotenia, po
zohľadnení faktorov podľa bodu 1.1., centrum rozhodne, ktorý zo štyroch záverov
uvedených v prílohe č. 4 časti B bode 4.1. je vhodný.
5. Charakterizáciu rizika možno vykonávať vo vzťahu k viac ako jednej zložke
životného prostredia. V takých prípadoch bude centrum posudzovať, ktorý zo
štyroch záverov uvedených v prílohe č. 4 časti B bode 4.1. je aplikovateľný na
každú oblasť. Po skončení posudzovania rizika centrum v spolupráci s
ministerstvom životného prostredia preverí jednotlivé závery a vypracuje
celkové zhrnutie záverov vo vzťahu k celkovým environmentálnym účinkom látky a
postúpi ich ministerstvu hospodárstva.